Pripomenutie si a uctenie si nadaných duchovných otcov ako výraz sebauvedomenia Cirkvipreložené

Nedávne zorganizovanie Medzinárodného teologického sympózia na počesť blahoslaveného staršieho Emilianosa Simonopetrita, jednej z najvýznamnejších duchovných osobností súčasného pravoslávia, bolo príležitosťou nielen na plodný teologický dialóg, ale aj na intenzívnu verejnú diskusiu o spôsobe, akým by mala Cirkev pristupovať a ctiť si svojich veľkých duchovných otcov. Osobitnú senzáciu vyvolal článok p. Ioannisa Chrysavgiho, v ktorom sú vyjadrené vážne výhrady tak k uskutočneniu konkrétnej konferencie, ako aj nepriamo, ale nie jasne, k samotnej cirkevnej praxi verejnej pamäti a štúdia súčasných starších.

Niet pochýb o tom, že každá teologická úvaha je legitímna, keď slúži pravde Cirkvi. Otcovská tradícia sa nikdy nebála dialógu, dokonca ani protiargumentu. Naopak, teológia sa vždy rozvíjala rozlišovaním, slobodou cirkevného názoru a zodpovednou výmenou názorov.

Konkrétny zásah p. Ioannis Chrysavgi predstavuje podľa nášho názoru vážny metodologický problém. Nerozlišujúce zovšeobecňovanie a najmä zmätok...