Desiata nedeľa podľa Matúša: Matúš 17:14–23preložené

Príbeh opísaný v čítaní evanjelia na desiatu nedeľu podľa Matúša sa odohral bezprostredne po Kristovom premenení. Pán zostupuje z hory Tábor, kde sa zjavila Jeho sláva, a stretáva sa s ľudským utrpením: pred ním kľačí otec a prosí o svoje dieťa. Tento prechod má významný teologický význam. Božia sláva nezostáva vzdialená ľudskej bolesti; upadá do tragédie, zmätku, choroby a démonického útlaku.

Otec hovorí: Pane, zmiluj sa nad mojím synom. Nežiada najprv vysvetlenie, ale milosť. Tento výkrik zhŕňa modlitbu Cirkvi. Človek, ktorý trpí, nemá vždy teologické argumenty; no potrebuje Boží súcit. Otcovo kľačanie prezrádza pokoru, ale aj dôveru. Uznáva, že tam, kde zlyhávajú ľudské sily, môže Kristus konať spasiteľne.

Učeníci nedokázali dieťa uzdraviť. Táto skutočnosť neznižuje ich apoštolskú autoritu; skôr odhaľuje, že služba v mene Boha nefunguje mechanicky. Nestačí vonkajšia blízkosť Kristovi, ani vlastníctvo úradu. Je potrebná živá viera, vnútorná čistota a duchovná disciplína. Pre toto…