Глава 4
Strojový preklad z originálu · Zobraziť originál
2Kor.4:1. Preto mať... toto ministerstvo,
denne trpíme pre neho, lebo
aby sa nakoniec vrátili na miesto, ktoré stratili.
2Kor.4:2. Ale zriekame sa
z ohavných podvodov, ktoré zákon neporazil,
neuchyľovať sa ku klamstvu a neprekrúcať Božie slová ako falošní apoštoli, ale zjavením a pravdou,
čo sa mi stalo na ceste do Damasku (Skutky 9:1),
Svedomie všetkých ľudí je iné.
Naše evanjelium nie je pred nikým skryté.
2 Kor.4:3. Ak je zatvorená... tak je zatvorená pre tých, ktorí
2 Kor.4:4. Bože... tohto veku,
teda mamona tejto doby,
zaslepili mysle, aby na ne nesvietilo svetlo evanjelia,
Ktorý je obrazom Boha.
2 Kor.4:5. Lebo... my nekážeme vo svete seba, ale... Ježišu... Kriste,... Pane;
zdá sa, že skrze naše utrpenie a naše znamenia o sebe kážeme, že sme Jeho služobníci;
2 Kor.4:6. od Boha, ktorý hovoril
- On bol ten, ktorý žiaril v našich srdciach x,
aby sme my, zbavení všetkých vedomostí, boli osvietení poznaním,
k osvieteniu, hovorí, k poznaniu slávy
2 Kor.4:7. Takže tento poklad majú ukrytý v nádobách... hline,
to znamená, že tieto dary nám boli dané skrze Telo Kristovo,
- aby hojnosť sily pochádzala od Boha, a nie od nás,
aby náš úspech a naše zlepšenie pochádzali od Neho, a nie z našich skutkov.
2 Kor.4:8. Vo všetkom znášame smútok, ale nehanbíme sa,
keďže vďaka nádeji na zasľúbený život nie sme o nič ukrátení, a ak trpíme núdzou, neváhame, lebo neupadáme do nerozhodnosti pre žiadne ťažkosti.
2 Kor.4:9. Hoci sme vystavení prenasledovaniu,
avšak vďaka ochrannej sile Prozreteľnosti, ktorá zostáva s nami,
– naši učeníci nás neopúšťajú, pretože tým sa ich počet stále viac a viac zvyšuje. Hoci
sme napadnutí (mučení), ale nie zabití,
2 Kor.4:10. Vždy... nesieme so sebou smrť utrpenia nášho Pána v našom tele,
2 Kor.4:11. život Ježiša bol zjavený v... tele... našom... smrteľnom.
2 Kor.4:12. Takže smrť... je aktívna v nás a život je vo vás,
to znamená, že smrť v nás pôsobí otvorene, ale vo vás pôsobí život skrytý.
2 Kor.4:13. Majúc teda rovnakého ducha viery,
všetci by sme mali mať rovnaké myšlienky,
ako je napísané (je): uveril som, - hovorí, - preto som hovoril (Ž 116, 1), - a veríme, preto hovoríme,
a to, čomu veríme, to kážeme,
2. Korinťanom 4:14. – s vedomím, že Ten, ktorý vzkriesil... Ježiš vzkriesi... nás, a upevní a posilní teba i mňa,
buď nás a vás utvrdí, alebo zasadí naše evanjelium do vašich sŕdc.
teda to, čo sa podarilo,
teda pohania úplne,
namiesto milosti, ktorá bola v jednom ľude a oslavovaná jedným ľudom,
- milosť, ktorá sa rozmnožila vďaka vzdávaniu vďaky mnohých, vzrástla na Božiu slávu.
2 Kor.4:16. Preto neklesajme na duchu
z prenasledovania zvonku a z vlastných smútkov, lebo hoci
vonkajší... človek... ten náš je zničený
pôsty, bdenia a každodenné rany, ktoré mu boli spôsobované,
ale... interné... sa aktualizuje... zo dňa na deň.
Lebo hoci teraz znášame mierne utrpenie a muky, sláva, ktorú musíme prijať, je večná; keďže nehľadíme na viditeľné, dočasné, ale na neviditeľné, ktoré zostávajú naveky (2 Kor 4,17-18).
Comperimus; pravdepodobne nasleduje: comparamus - „získame“.
Mohlo by vás zaujímať: