2. Солнце

Pred východom slnka je tma a noc, ale keď slnko vychádza, tma ustupuje a svieti svetlo. Takže pred príchodom Krista, ktorý je spravodlivým Slnkom, temnota pokryla celý vesmír a noc bola hlboká. Ale len čo toto najjasnejšie Slnko zažiarilo a vyžarovalo svoje najteplejšie lúče nad celým vesmírom, nastal ten najpriaznivejší a najsladší deň pre naše duše. Potom sa splnilo prorocké slovo: „Ľud, ktorý kráča v tme, uvidí veľké svetlo, tým, čo bývajú v krajine a v tieni smrti, zažiari svetlo“ (Iz. 9:2; Mt 4:16). "Noc sa pominula a deň sa priblížil; zavrhnime teda skutky temnoty a oblečme si zbrane svetla. Správajme sa slušne ako cez deň, nevyžívajme sa v hodovaní a opilstve, ani v zmyselnosti a zhýralosti, ani v hádkach a závisti, ale oblečme si nášho Pána Ježiša Krista a nepremieňajme žiadostivosť tela na telesnú žiadostivosť." 13:12–14). Konajme aj my podľa apoštolského nabádania a buďme synmi svetla a dňa. Všetci ľudia kráčajú pred slnkom žiariacim na nebesiach a slnko sa pozerá na každého a na každého. Ľudia teda kráčajú pred Bohom, ktorý je všadeprítomný a pozerá sa na všetko, a čokoľvek kto robí, myslí, začína alebo si predstavuje, to vidia všetky oči Pána. "Pán sa pozrel z neba a videl všetkých synov človeka. Zo svojho pripraveného príbytku hľadel na všetkých, ktorí žili na zemi. Ten, ktorý stvoril ich srdcia a zvažuje všetky ich skutky" * (Ž 33:13-15). A tiež: „Tvoje oči sú otvorené pre všetky cesty ľudských synov, aby si odmenil každého podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov“ (Jer 32,19). A opäť: "Pánove oči sú desaťtisíckrát jasnejšie ako slnko a hľadia na všetky ľudské cesty a prenikajú do skrytých miest. Vedel všetko tak, ako to bolo stvorené, aj potom, čo sa stalo" (Sir 23:27-29). Musíme pred Bohom, ako pred vševidiacim a odmeňujúcim každého na jeho ceste, kráčať s obavami, bázňou a úctou a robiť všetko, čo sa páči Jeho svätej vôli, aby sme nerozhnevali Jeho Veličenstvo. „Dávajte si teda pozor, aby ste nechodili ako blázni, ale ako múdri,“ hovorí nám apoštol (Ef. 5:15). Ó človeče! Boh sa na teba pozerá a bez ohľadu na to, čo robíš, čo si myslíš, čo začínaš, čo si predstavuješ, čo miluješ, čo nenávidíš, čím sa utešuješ a čím ťa uráža, čo hľadáš, pred čím utekáš, ako sa správaš k Nemu, svojmu Stvoriteľovi, ako sa správaš k blížnemu, On vidí. Ako a čo hovoríš, ako a čo sa pýtaš a odpovedáš, on počuje a odmení ťa podľa tvojej cesty a podľa ovocia tvojich záväzkov. "Pozri...," milovaný, "konaj... opatrne, nie ako blázni, ale ako múdri!" Keď na oblohe svieti slnko, všetko je jasné. Každý vidí cestu, po ktorej treba ísť, kam ísť, čo robiť a čomu sa vyhnúť. Vidí, rozlišuje jednu vec od druhej a užitočnú od škodlivej atď. „Človek vychádza za svojou prácou a za svojou prácou až do večera“ (Ž 103:23). Tak sa to deje v duši, ktorú osvieti Kristus, spravodlivé Slnko. Takáto duša vidí všetko jasne, pozná čaro a márnosť tohto sveta, pozná dobro i zlo, neresť i cnosť, škodu i úžitok, cestu do záhuby i cestu k večnému životu vedúcu a koná skutky, ktoré sú Bohu milé a sebe užitočné. Božie slovo je také sladké pre takú dušu, ako je sám Boh. Takáto duša považuje všetko príjemné a drahé na tomto svete za nič a pamätá si na slovo Spasiteľa: „Čo je dobré pre človeka, keď získa celý svet, ale stratí svoju dušu? (Matúš 16:26) – a vždy sa usiluje o blaženú večnosť. Má na mysli len jednu vec, ako sa páčiť Bohu, svojmu Stvoriteľovi, a byť medzi spasenými. Požehnaná je duša, ktorá je osvetlená Božským Svetlom! Keď slnko zapadne, je noc a tma. Potom ľudia nič nevidia, nerozlišujú jednu vec od druhej a chodia ako slepí, padajú do priekopy a nevedia, ako sa vyhnúť ublíženiu. Toto je stav tých duší, v ktorých nesvietilo Kristovo svetlo! Dotýkajú sa ako slepci, neoddeľujú dobro od zla, nerozlišujú medzi prospechom a škodou a upadajú od hriechu k hriechu. Chytia sa toho, čo je samo o sebe ničím, a odložia to, čo je skvelé. Myslia si, že idú po priamej ceste, ale nevedia, že ich vedie do priepasti skazy. Sú to v podstate tí, ktorí sa zjednotili s márnosťou tohto sveta a len sa učia, ako zbierať veľké bohatstvo, získavať vysoké pocty, presláviť sa na tomto svete atď., no o večný poklad spásy sa starajú málo a považujú ho za poslednú vec. To je hodné prekvapenia, alebo skôr ľútosti! Vidia, že tí, ktorí zomierajú a odchádzajú z tohto sveta, opúšťajú všetko na svete a odchádzajú zo sveta nahí, tak ako do sveta vstúpili. Toľko sa však snažia zbohatnúť, akoby už navždy mali žiť v mieri. A je prekvapujúce, že nie pohania, ktorí nemajú nádej, sú zmätení v takejto márnivosti, ale že to robia kresťania, povolaní k večnému životu a večným požehnaniam, o ktorých vždy počúvajú v evanjeliu. Ó úbohý a zatratený človek! Pretože nevidíte podvod tohto sveta, ženiete sa za tým, čo je malé a čoskoro zmizne ako dym. Ako opustíš to, čo je pravda a zostane navždy! Všetko, čo na tomto svete máme, okrem samotnej cnosti, nás opúšťa, ale to, čo dostaneme vo večnosti, sa nikdy neoddelí. Ale na to, aby bol človek oslobodený od takejto slepoty a temnoty a osvietený Kristovým svetlom, musí pristúpiť ku Kristovi, Pravému Svetlu, a spolu so slepými Ho prosiť: „Zmiluj sa nad nami, Pane, Syn Dávidov! (Matúš 20:30) a vždy sa pozerajte na príklad Jeho svätého života a nasledujte Jeho sväté kroky. Potom takého človeka osvieti pravé Svetlo – Kristus. Pretože keď máme svetlo pred sebou a pozeráme sa naň, sme osvietení. Keď teda duša prichádza ku Kristovi a pozerá sa na obraz Jeho najsvätejšieho života a nasleduje Ho, je osvietená Jeho svetlom. Čím bližšie sme ku svetlu, tým sme osvietenejší. Svetlo je Kristus. Ktokoľvek sa priblíži k tomuto Svetlu, stane sa viac osvieteným a už nebude chodiť v temnote. „Ja som svetlo sveta; kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života“ (Ján 8:12). Lebo kto chodí v Kristovi, nebude chodiť v tme, ale kto sa vzďaľuje od tohto Svetla, istotne bude chodiť v tme. Slnko zohrieva celú oblohu a akoby ju oživuje. Takže Boh, večné Slnko, teplom svojej lásky zohrieva a oživuje všetko stvorenie a predovšetkým ľudskú rasu. „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Skutky 17:28). A predovšetkým na nás vylial všetko teplo svojej lásky a poslal k nám svojho Jednorodeného Syna – nám, ktorí sme od Neho odišli a zahynuli. "Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. Veď Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby bol svet skrze neho spasený" (Ján 3:16–17). „Chváľte Pána, všetky národy, chváľte Ho, všetky národy, lebo Jeho milosrdenstvo voči nám je pevné a pravda Pánova trvá naveky“ (Ž 116:1-2). Chvála aj tebe, duša moja, Pánovi! Nech je požehnané meno Pánovo odteraz až na veky! Mysli, kresťan, na túto veľkú vec a ďakuj Bohu! Každý sa pozerá na slnko a chce sa zohriať jeho teplom, natiahne sa k nemu. Podobne všetci veriaci hľadia na Boha a sú zahrievaní teplom Jeho milosrdenstva. „Oči všetkých dôverujú v Teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas, otváraš svoju ruku a nasýtiš všetko živé podľa svojej vôle“ (Ž 144:15-16). „Vypočuj nás, Bože, náš Spasiteľ, nádej všetkých končín zeme a tých, ktorí sú v ďalekom mori“ (Ž 64:6). Aj ty, kresťan, pozdvihni svoje oči k Bohu - nech ťa zohreje teplo Jeho milosrdenstva - a hovorte Prorokovi častejšie z hĺbky svojho srdca: "Pozdvihol som svoje oči k Tebe, ktorý žiješ v nebi! Hľa, ako oči sluhov smerujú k rukám svojich pánov, ako oči sluhy smerujú k rukám jej milej, k nám k Bohu," tak má náš Pán. (Ž 122,1-2). Bez slnka žiadne ovocie nerastie ani nedozrieva. Takže bez Boha, večného Slnka, sa žiaden dobrý skutok nezačína, nekoná ani nekoná. Naša dobrá túžba, náš dobrý začiatok, stred a koniec sú Jeho dielom. Začína, pôsobí a dokončuje sa v nás. Bez Neho nemôžeme nič urobiť: „lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Ján 15:5). Preto sa, kresťan, nauč: 1) Rozpoznať svoju slabosť, zatratenie a bezvýznamnosť, uznať, že ty sám nie si nič iné ako vyschnutý strom, ktorý nemôže priniesť žiadne ovocie. 2) Naučte sa z toho pokore. 3) Každý dobrý skutok, ktorý si vykonal alebo konáš, pripisuj jedine Bohu – aby si si neprivlastňoval Jeho dielo a neukradol Jeho slávu, a tak vážne nezhrešil. 4) Vždy vzdychajte Bohu - nech od vás neodňal svoju všemohúcu ruku, pretože bez Božej pomoci upadnete do hriechu z hriechu. Často opakujte modlitbu žalmistu: "Neopúšťaj ma, Pane, môj Bože! Neustupuj od Mene, príď mi na pomoc, Pane mojej spásy!" (Žalm 37:22–23). 5) Keď ti Boh zošle protivenstvá, smútok a smútok, chce ťa napraviť a stvoriť ťa ako plodný strom. Buďte trpezliví so svojím Pánom, keď znášate lekára, ktorý vás lieči horkou medicínou. Horký liek je smútok a smútok pre telo, ale s ním sa uzdravuje chorá duša. „Dôverujte v Pána, buďte odvážni a vaše srdce nech sa posilní a dôverujte Pánovi“ (Ž 26:14). Slnko nikdy nezastaví svoj pohyb, ale vždy sa pohybuje z východu na západ a vyžaruje svoje svetlo a teplo do nebies. Rovnako aj Boh neprestáva konať dobro a vždy nám robí dobro – taká je Jeho povaha. Boh je v podstate dobrý, takže „nikto nie je dobrý, iba Boh sám“ (Matúš 19:17), podľa svedectva Spasiteľa, a preto nemôže inak, než konať dobro. Slnko svieti a vyžaruje svoje teplo na zlých aj dobrých. Takže večné Slnko, Boh, koná dobro a zlo, zbožné aj zlé. „Dobroreč, duša moja, Pána“ (Ž 102:1). Napodobňujme aj v tejto veci nášho Stvoriteľa a robme dobro dobrým i zlým, tým, ktorí nás milujú a nenávidia, podľa nabádania Apoštola: „Napodobňujte Boha ako milované deti“ (Ef. 5:1). „Lebo dáva svojmu slnku vychádzať na zlých i na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Matúš 5:45). Slnko vyžaruje teplo všetkým veciam rovnako. Ale niektoré veci sa z jeho tepla topia ako vosk, zatiaľ čo iné stvrdnú ako hlina. Boh teda rovnako robí dobro každému a zosiela teplo svojej dobroty. Ale niektorí ľudia sú obmäkčení Jeho dobrotou a činia pokánie, zatiaľ čo iní sa zatvrdia a zahynú, ako napríklad faraón zatvrdil a zahynul, čo sa deje v dnešnom svete. "Ó človeče! ...Alebo zanedbávaš Božie bohatstvo a láskavosť, miernosť a zhovievavosť a neuvedomuješ si, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu?" (Rim 2:3–4) Daj si pozor, ó človeče, pred zatvrdnutím Božou dobrotou, ale radšej buď pohnutý k pokániu a mysli na Božiu zhovievavosť pre tvoju spásu! Slnko v čistej a pokojnej vode je jasne viditeľné a je zobrazená jeho podoba. Boh, večné Slnko, sa teda zjavuje v tichej, nepoškvrnenej a čistej duši a zobrazuje v nej svoj obraz. „Milovaní, majúc tieto zasľúbenia, očisťme sa od všetkej nečistoty tela a ducha a zdokonaľme svätosť v bázni Božej,“ vyzýva nás apoštol (2. Kor. 7:1). Nech v nás prebýva Boh, večné Slnko, a nech sa v nás zobrazuje Jeho svätý obraz. Objemné a husté veci nedokážu prijať slnečné svetlo: zem, kamenné a drevené steny atď. Ale sklo, čistá voda, krištáľ atď., naopak, obsahujú. Podobne aj myseľ zatemnená hriechmi a žiadosťami tohto sveta nemôže prijať Božie osvietenie. Like zapadá do podobného. „Preto sa hovorí: „Prebuď sa, čo spíš, vstaň z mŕtvych a Kristus ti dá svetlo.“ (Ef. 5:14) Čiňte pokánie a očistite si dušu pokáním a slzami a zažeňte oblak svojich márnych myšlienok – a vtedy vás Kristus osvieti! Čím je slnko bližšie, tým je tieň menší a čím viac sa vzďaľuje, tým väčší je tieň. A keď slnko zapadne, tieň zmizne. Čím viac sa teda Boh približuje k človeku, tým menej sa človek stáva v sebe, tým viac sa pokoruje a pokoruje. Vidí svoju nehodnosť a bezvýznamnosť a Božiu velebnosť, a preto sa pokoruje. Naopak, čím viac sa Boh vzďaľuje od človeka, tým viac je človek vznešený, vznešený a pyšný. A keď sa Boh úplne vzdiali od človeka, človek zahynie, tak ako zmizne tieň, keď zapadne slnko. Pozor, človeče, na aroganciu, aby si nepadol ako čert. Nebuď arogantný, ale boj sa. „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, ale kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lukáš 18:14). Každý, kto sa chce nechať osvietiť a zohriať slnkom, musí vyjsť z tmavého miesta a postaviť sa pred slnko. Takže ten, kto chce byť osvietený Bohom, Večným Slnkom a zahriaty teplom Jeho najsladšej lásky, musí opustiť temnotu hriechu, nenávidieť nezákonný a nečistý život a obrátiť sa k Nemu, pristupovať s pokáním a skrúšenosťou srdca a modliť sa. A potom bude jeho srdce osvetlené Jeho Božským svetlom a jeho srdce bude zahriate teplom Jeho Božskej lásky. „Poďte k Nemu a buďte osvietení a vaše tváre nebudú zahanbené“ (Ž 33:6). Obráťme sa teda, kresťania, k Bohu celým srdcom, nechajme sa osvietiť Jeho svetlom a zahriať sa láskou. Choré oči sa nemôžu pozerať na slnko a vidieť ho. Podobne duša chorá ľsťou, márnosťou, pýchou, domýšľavosťou, sebaláskou a láskou tohto sveta nemôže vidieť večné Božstvo. Boh je videný jednoduchým a zdravým okom duše. Boha bez Boha samotného nemožno poznať a vidieť. A zjavuje sa jednoduchým a jemným deťom. „Toto som skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil som ich nemluvňatám“ (Matúš 11:25). Buďme my, kresťania, prostí a čistého srdca, potom uvidíme Boha. Kto sa veľa, usilovne pozorne pozerá do slnka, tomu sa oči zatemnia a poškodia. Kto teda so zvedavosťou skúma Boha, Večné Slnko a snaží sa spoznať Jeho nepochopiteľné tajomstvá, jeho myseľ sa zatemní a upadne do veľkého klamu. Dávaj si pozor, človeče, aby si zažil to, čo nemusíš vedieť. O Bohu musíme uvažovať len tak, ako to zjavilo Jeho Sväté Slovo. Kto ide k slnku, nasleduje tieň. Kto sa vzďaľuje od slnka, tieň od neho ustupuje. Kto sa teda priblíži ku Kristovi, Spravodlivému Slnku a nasleduje Ho s vierou a láskou, bude neoddeliteľne nasledovať nenávisť, zloba a prenasledovanie tohto sveta. Svet, zaslepený klamstvami diabla, nemiluje pravdu Božiu. A preto, ako nenávidel a prenasledoval Krista, samotnú Pravdu, tak nenávidí a prenasleduje kresťana, ktorý sa drží pravdy. Apoštol o tom napísal: „A všetci, ktorí chcú žiť zbožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní“ (2. Timoteovi 3:12). Avšak, milovaný kresťan, nezarmucuj, že ťa svet nenávidí. Kristus je neporovnateľne väčší a lepší ako celý svet a jeho láska je sladšia ako celý svet. Koho Kristus miluje a zmilúva, tomu nijako neubližuje nenávisť a zloba tohto sveta. Len sa uistite, že ste Kristovi. Kristus neopustí svojich. Toľko pre teba vytrpel a vytrpel; nechá ťa v núdzi? Vypočujte si Jeho utešujúci prísľub Jeho služobníkom: „Som s ním v zármutku, vyslobodím ho“ (Ž 90:15). A ako zistiť, kto je Kristov, apoštol ukazuje: „Tí, ktorí sú Kristovi, ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5:24). A opäť: „Každý, kto vyznáva meno Pánovo, nech odíde od neprávosti“ (2. Timoteovi 2:19). Buď Kristom a celý svet a všetci diabli ti neublížia, pretože je neporovnateľne najsilnejší zo všetkých a všetky pozemské a podsvetia sa trasú pred Jeho Božskou mocou. Keď sa obloha zakryje hustými a tmavými mrakmi a príde veľká búrka, zdá sa, že nás slnko opúšťa. Avšak aj v takých časoch na nás vždy vyžaruje svoje najjemnejšie lúče. A tak, keď na nás príde temný mrak a búrka pokušení a zahalí nás, zdá sa, že Boh nás opustil. Boh však svojho verného neopúšťa ani v takejto tme, ale svojou skrytou mocou ho zachováva. „A verný je Boh, ktorý nedovolí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete, ale s pokušením vám poskytne aj únikovú cestu, aby ste ho mohli vydržať“ (1 Kor 10:13). Nezúfaj, milovaný kresťan, keď ťa postihne nejaké pokušenie, ale modli sa a vzývaj Ho. Potom očakávaj od Neho pomoc podľa Jeho falošného zasľúbenia: „Volaj ma v deň svojho súženia, vyslobodím ťa a budeš ma oslavovať“ (Ž 49:15). Boh očakáva vašu trpezlivosť a úsilie v pokušení, nie skľúčenosť a rozhorčenie. „Dôverujte Pánovi, buďte odvážni, vaše srdce nech je silné a dôverujte Pánovi“ (Ž 26,14), bez ktorého rady a vôle sa nič nedeje. Keď pominie zlé počasie a búrka, slnko nám svieti najpríjemnejšie. Keď teda búrka pokušení pominie, v ľudskom srdci pocítime priazeň a láskavosť Božej dobroty. Vtedy zažiari najsladšie vedro v duši. Potom je duša utešená, naplnená pokojom a mierom, ako tá najsladšia večera. Potom sa v takejto duši „stretnú milosrdenstvo a pravda, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú“ (Ž 84:11). Potom duša okúsi a uvidí „aký dobrý je Pán“ (Ž 33:9). Takáto sladkosť nasleduje pokušenie v ľudskom srdci. Toleruj pokušenie, ktoré prichádza, Christian, a vtedy pocítiš priaznivý a najsladší pocit v duši. Okrem toho, kresťania, pri pohľade na slnko si pamätajme, že Kristus Pán povedal: „Vtedy budú spravodliví svietiť ako slnko v kráľovstve svojho Otca“ (Matúš 13:43). Vyvolení Boží budú odetí do takej veľkej a nádhernej slávy, že budú žiariť ako slnko. Pozrime sa očami svojej duše na túto slávu a pohŕdajme klamlivou slávou a cťou tohto sveta. Preklad P. Yungerov – redakcia „The ABC of Faith“ Mohlo by vás zaujímať: