Kánon 102
Predpisuje, aby sme sa pri ukladaní pokánia riadili duchom obozretnosti.
Tí, ktorí dostali od Boha moc rozhodovať a zväzovať, musia preskúmať povahu hriechu a pripravenosť hriešnika na obrátenie a potom aplikovať liečbu primeranú chorobe, aby v dôsledku nemiernosti oboch neurobili chybu pri záchrane trpiaceho. Lebo choroba hriechu nie je jednoduchá, ale zložitá a rôznorodá a raší mnoho škodlivých výhonkov, z ktorých sa zlo v hojnej miere šíri a šíri dopredu natoľko, že je schopné odolať (ἀντνσταίη) sile liečiteľa. Preto každý, kto objaví medicínske duchovné umenie, musí najprv zvážiť dispozíciu hriešnika: či sa usiluje o zdravie, alebo si, naopak, vlastnou morálkou privodí chorobu – a všímať si, ako v tejto dobe sleduje svoje správanie. A ak neodolá lekárovi a vylieči si duševnú ranu tým, že užíva navrhované lieky, tak mu odmerajte milosť podľa zásluh. Lebo Bohu a tomu, komu je zverená pastoračná správa, ide o prinavrátenie stratených oviec a uzdravenie zranených hadom.
Takže ten, kto zakúsi plody pokánia a múdro vedie človeka povolaného k najvyššej svietivosti, sa nestará o vtlačenie do perejí zúfalstva, nie o uvoľnenie (ὑπενδοῦναι) opraty, čo vedie k životu v relaxe a zanedbávaní, ale určite aspoň o jednu z metód, lieky, či už jemnejšie, alebo úplnejšie zahojenie a zahojenie kazu.
Musíme teda poznať oboje: charakteristické pre acrivia a charakteristické pre zvyk, a s tými, ktorí neprijímajú dokonalosť, jednať podľa vzoru znázorneného v legende, ako nás učí svätý Bazil.
Takže ten, kto zakúsi plody pokánia a múdro vedie človeka povolaného k najvyššej svietivosti, sa nestará o vtlačenie do perejí zúfalstva, nie o uvoľnenie (ὑπενδοῦναι) opraty, čo vedie k životu v relaxe a zanedbávaní, ale určite aspoň o jednu z metód, lieky, či už jemnejšie, alebo úplnejšie zahojenie a zahojenie kazu.
Musíme teda poznať oboje: charakteristické pre acrivia a charakteristické pre zvyk, a s tými, ktorí neprijímajú dokonalosť, jednať podľa vzoru znázorneného v legende, ako nás učí svätý Bazil.
Grécky originál
Δεῖ δὲ τοὺς ἐξουσίαν λύειν καὶ δεσμεῖν παρὰ Θεοῦ λαβόντας, σκοπεῖν τὴν τῆς ἁμαρτίας ποιότητα, καὶ τὴν τοῦ ἡμαρτηκότος πρὸς ἐπιστροφὴν ἑτοιμότητα, καὶ οὕτω κατάλληλον τὴν θεραπείαν προσάγειν τῷ ἀῤῥωστήματι, ἵνα μή, τῇ ἀμετρίᾳ καθ᾿ ἑκάτερον χρώμενος, ἀποσφαλείη πρὸς τὴν σωτηρίαν τοῦ κάμνοντας. Οὐ γὰρ ἁπλῆ τῆς ἁμαρτίας ἡ νόσος, ἀλλὰ ποικίλη καὶ πολυειδής, καὶ πολλὰς τῆς βλάβης τὰς παραφυάδας βλαστάνουσα, ἐξ ὧν τὸ κακὸν ἐπὶ πολὺ διαχεῖται, καὶ πρόσω βαίνει, μέχρις ἂν σταίη τῇ δυνάμει τοῦ θεραπεύοντος. Ὥστε τὸν τὴν ἰατρικὴν ἐν Πνεύματι ἐπιστήμην ἐπιδεικνύμενον, πρότερον χρὴ τὴν τοῦ ἡμαρτηκότος διάθεσιν ἐπισκέπτεσθαι, καὶ εἴτε πρὸς τὴν ὑγείαν νεύει, ἢ τοὐναντίον, διὰ τῶν οἰκείων τρόπων προσκαλεῖται καθ᾿ ἑαυτοῦ τὸ ἀῤῥώστημα, ἐφορᾷν, ὅπως τε τῆς ἐν τῷ μεταξὺ προνοεῖται ἀναστροφῆς, καὶ εἰ μὴ τῷ τεχνίτῃ ἀντιπαλαίει, καὶ τὸ τῆς ψυχῆς ἕλκος διὰ τῆς τῶν ἐπιτιθεμένων φαρμάκων αὐξάνει προσαγωγῆς, καὶ οὕτω τὸν ἔλεον κατ᾿ ἀξίαν ἐπιμετρεῖν. Πᾶς γὰρ λόγος Θεῷ καὶ τῷ τὴν ποιμαντικὴν ἐγχειρισθέντι ἡγεμονίαν, τὸ πλανώμενον πρόβατον ἐπαναγαγεῖν, καὶ τρωθὲν ὑπὸ τοῦ ὄφεως ἐξιάσασθαι, καὶ μήτε κατὰ κρημνῶν ὠθῆσαι τῆς ἀπογνώσεως, μήτε τὸν χαλινὸν ὑπενδοῦναι πρὸς τὴν τοῦ βίου ἔκλυσίν τε καὶ καταφρόνησιν· ἀλλ᾿ ἑνί γε τρόπῳ πάντως, εἴτε διὰ τῶν αὐστηροτέρων τε καὶ στυφόντων, εἴτε διὰ τῶν ἀπαλωτέρων τε καὶ πρᾳοτέρων φαρμάκων, κατὰ τοῦ πάθους στῆναι, καὶ πρὸς συνούλωσιν τοῦ ἕλκους ἀνταγωνίσασθαι, τοὺς τῆς μετανοίας καρποὺς δοκιμάζοντι, καὶ οἰκονομοῦντι σοφῶς τὸν πρὸς τὴν ἄνω λαμπροφορίαν καλούμενον ἄνθρωπον. Ἀμφότερα τοίνυν εἰδέναι ἡμᾶς χρή, καὶ τὰ τῆς ἀκριβείας, καὶ τὰ τῆς συνηθείας· ἕπεσθαι δέ, ἐπὶ τῶν μὴ καταδεξαμένων τὴν ἀκρότητα, τῷ παραδοθέντι τύπῳ, καθὼς ὁ ἱερὸς ἡμᾶς ἐκδιδάσκει Βασίλειος.
Paralelné miesta
IВс.12Анкир.2Вас.274758485Григ.Нисск.4