Kánon 4
O banovom biskupovi. simónia - pokánie pre duchovných a zatváranie kostolov „kvôli mučeniu zlata“.
Hlásateľ pravdy, božský apoštol Pavol, ustanovujúc takpovediac pravidlo pre efezských starších, ale skôr pre celú kňazskú triedu, smelo povedal: Od nikoho som nežiadal striebro, zlato, ani odev... Vo všetkom som vám ukázal, že pri tejto práci je potrebné podporovať slabých, veriac, že viac je dávať, ako dostávať (Act3,305: Blahoslavený). Preto my, naučení ním, určujeme, že biskup nemá z hanebného vlastného záujmu, vymýšľajúc si výhovorky na hriechy, žiadať od jemu podriadených biskupov, ani duchovných, ani mníchov zlato, striebro alebo čokoľvek iné. Veď apoštol hovorí: Nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo (1 Kor 6, 9) a: Deti nemajú zbierať bohatstvo pre svojich rodičov, ale rodičia pre svoje deti (2 Kor 12, 14).
Ak sa teda ukáže, že niekto kvôli vymáhaniu zlata alebo niečoho iného, alebo kvôli nejakej svojej vášni (ἰδιοπάθειαν), nedovolí žiadnemu z duchovných, ktorí sú mu podriadení slúžiť, a exkomunikuje niektorého z duchovných pod ním, alebo zatvorí posvätný chrám, aby sa v ňom skutočne bohoslužby nevykonávali, v srsti sa takéto bohoslužby nevykonávajú, zbavený citov a nech znáša to isté a jeho hnev sa obráti na jeho hlavu (Ž 7,17), ako porušovateľa Božích prikázaní a apoštolských nariadení. Veď aj Peter, náčelník apoštolov, poučuje: Paste Božie stádo, ktoré je medzi vami, nie z donútenia, ale ochotne a Bohu milé. Nie pre podlý zisk, ale z horlivosti. Nie panovaním nad dedičstvom Božím, ale tým, že dávate príklad stádu; a keď sa zjaví hlavný pastier, dostanete nevädnúcu korunu slávy (1Pt 5:2-4).
Ak sa teda ukáže, že niekto kvôli vymáhaniu zlata alebo niečoho iného, alebo kvôli nejakej svojej vášni (ἰδιοπάθειαν), nedovolí žiadnemu z duchovných, ktorí sú mu podriadení slúžiť, a exkomunikuje niektorého z duchovných pod ním, alebo zatvorí posvätný chrám, aby sa v ňom skutočne bohoslužby nevykonávali, v srsti sa takéto bohoslužby nevykonávajú, zbavený citov a nech znáša to isté a jeho hnev sa obráti na jeho hlavu (Ž 7,17), ako porušovateľa Božích prikázaní a apoštolských nariadení. Veď aj Peter, náčelník apoštolov, poučuje: Paste Božie stádo, ktoré je medzi vami, nie z donútenia, ale ochotne a Bohu milé. Nie pre podlý zisk, ale z horlivosti. Nie panovaním nad dedičstvom Božím, ale tým, že dávate príklad stádu; a keď sa zjaví hlavný pastier, dostanete nevädnúcu korunu slávy (1Pt 5:2-4).
Grécky originál
Ὁ κῆρυξ τῆς ἀληθείας Παῦλος, ὁ θεῖος Ἀπόστολος, οἱονεὶ κανόνα τιθεὶς τοῖς Ἐφεσίων πρεσβυτέροις, μᾶλλον δὲ καὶ παντὶ ἱερατικῷ πληρώματι, οὕτως ἐπαῤῥησιάσθη, εἰπών· Ἀργυρίου, ἢ χρυσίου, ἢ ἱματισμοῦ, οὐδενὸς ἐπεθύμησα· πάντα ὑπέδειξα ὑμῖν, ὅτι οὕτω κοπιῶντας δεῖ ἀντιλαμβάνεσθαι τῶν ἀσθενούντων, μακάριον ἡγουμένους τὸ διδόναι, ἢ λαμβάνειν. Διὸ καὶ ἡμεῖς μαθητευθέντες παρ᾿ αὐτοῦ, ὁρίζομεν, μηδόλως αἰσχροκερδῶς ἐπινοεῖσθαι ἐπίσκοπον, προφασιζόμενον προφάσεις ἐν ἁμαρτίαις, ἀπαιτεῖν χρυσόν, ἢ ἄργυρον, ἢ ἕτερον εἶδος τοὺς ὑπ᾿ αὐτὸν τελοῦντος ἐπισκόπους, ἢ κληρικούς, ἢ μοναχούς. Φησὶ γὰρ ὁ Ἀπόστολος· Ἄδικοι βασιλείαν Θεοῦ οὐ κληρονομήσουσι· καί, Οὐκ ὀφείλει τὰ τέκνα τοῖς γονεῦσι θησαυρίζειν, ἀλλ᾿ οἱ γονεῖς τοῖς τέκνοις. Εἴ τις οὖν δι᾿ ἀπαίτησιν χρυσοῦ, ἢ ἑτέρου τινὸς εἴδους, εἴτε διά τινα ἰδίαν ἐμπάθειαν, εὑρεθείη ἀπείργων τῆς λειτουργίας, καὶ ἀφορίζων τινὰ τῶν ὑπ᾿ αὐτὸν κληρικῶν, ἢ σεπτὸν ναὸν κλείων, ὡς μὴ γίνεσθαι ἐν αὐτῷ τὰς τοῦ Θεοῦ λειτουργίας, καὶ εἰς ἀναίσθητον τὴν ἑαυτοῦ μανίαν ἐπιπέμπων, ἀναίσθητος ὄντως ἐστί, καὶ τῇ ταυτοπαθείᾳ ὑποκείσεται, καὶ ἐπιστρέψει ὁ πόνος αὐτοῦ ἐπὶ τὴν κεφαλὴν αὐτοῦ, ὡς παραβάτης ἐντολῆς Θεοῦ, καὶ τῶν Ἀποστολικῶν διατάξεων. Παραγγέλλει γὰρ καὶ Πέτρος, ἡ κορυφαία τῶν Ἀποστόλων ἀκρότης, Ποιμαίνετε τὸ ἐν ὑμῖν ποίμνιον τοῦ Θεοῦ, ἐπισκοποῦντες μὴ ἀναγκαστῶς, ἀλλ᾿ ἑκουσίως, κατὰ Θεόν· μὴ αἰσχροκερδῶς, ἀλλὰ προθύμως· μὴ ὡς κατακυριεύοντες τῶν κλήρων, ἀλλὰ τύποι γινόμενοι τοῦ ποιμνίου· καὶ φανερωθέντος τοῦ Ἀρχιποίμενος, κομιεῖσθε τὸν ἀμαράντινον τῆς δόξης στέφανον.
Paralelné miesta
Ап.29IVВс.2Трул.2223VIIВс.51519Лаод.12Сард.2Вас.90Генн.1Тарас.1