Kánon 9
O zákaze duchovných, pod hrozbou erupcie, vykonávať telesné tresty vlastnými rukami alebo prostredníctvom iných osôb.
Apoštolský a božský kánon síce predpisuje vyhnanie tých kňazov, ktorí bitkami útočia na veriacich, ktorí upadli do hriechu, alebo na neveriacich, ktorí sa dopustili nespravodlivých skutkov, no tí, ktorí prídu na to, ako uspokojiť svoj hnev, prekrúcajú apoštolské inštitúcie, to pripisujú, prekrúcajú apoštolské inštitúcie, iba tým, ktorí im to nedovoľujú myslieť, ani ich biť vlastnými rukami. tak. Veď je naozaj nerozvážne a veľmi hriešne vyhodiť toho, kto osobne zasadil tri-štyri rany, a opustiť toho, kto využil slobodu, ktorá mu bola daná, dal rozkaz zbiť ho a kruto rozšíril trest až na smrť. Spomínané pravidlo teda trestá bitie vo všeobecnosti a my to potvrdzujeme: z toho vyplýva, že Boží kňaz má napomínať pohoršujúcu osobu náukami, napomenutiami a niekedy cirkevnými pokániami, ale nemá sa vrhať na ľudské telá bičmi a údermi.
Ak sa ukáže, že niektorí sú úplne vzpurní a neposlúchajú napomenutie prostredníctvom pokánia, nikto im nezakazuje napomínať ich prostredníctvom obvinení pred úradmi toho miesta. A 5. pravidlo Antiochijského koncilu predpisuje, že tí, ktorí vnášajú do Cirkvi zmätok a organizujú v nej vzbury, musia byť uvedení do poriadku s pomocou vonkajšej autority.
Ak sa ukáže, že niektorí sú úplne vzpurní a neposlúchajú napomenutie prostredníctvom pokánia, nikto im nezakazuje napomínať ich prostredníctvom obvinení pred úradmi toho miesta. A 5. pravidlo Antiochijského koncilu predpisuje, že tí, ktorí vnášajú do Cirkvi zmätok a organizujú v nej vzbury, musia byť uvedení do poriadku s pomocou vonkajšej autority.
Grécky originál
Τοῦ ἀποστολικοῦ καὶ θείου κανόνος τοὺς ἱερεῖς τύπτειν ἐπιχειροῦντας πιστοὺς ἁμαρτήσαντας ἢ ἀπίστους ἀδικήσαντας καθαιρέσει καθυποβάλλοντος, οἱ τὸν οἰκεῖον ἀποθεραπεύειν μηχανώμενοι θυμὸν καὶ τὰς ἀποστολικὰς διατάξεις παραχαράσσοντες τοὺς αὐτοχειρίᾳ τύπτοντας ἐξειλήφασι, μήτε τοῦ κανόνος μηδὲν τοιοῦτον ὑποσημαίνοντος, μήτε τοῦ ὀρθοῦ λόγου τοῦτο νοεῖν ἐπιτρέποντος. Μάταιον γὰρ ὡς ἀληθῶς καὶ λίαν ἐπισφαλές, τὸν αὐτοχειρίᾳ μὲν ἐν τῷ τύπτειν τρὶς ἢ τετράκις πλήξαντα καθαιρεῖσθαι, ἀδείας δὲ διδομένης τύπτειν ἐξ ἐπιτάγματος, τὸν ἀπηνῶς καὶ μέχρι θανάτου τὴν τιμωρίαν ἐπαύξοντα παρορᾶσθαι ἀτιμώρητον. Διόπερ, τοῦ κανόνος τὸ τύπτειν ἁπλῶς κολάζοντος, καὶ ἡμεῖς οὕτω συμψηφιζόμεθα. Χρὴ γὰρ τὸν τοῦ Θεοῦ ἱερέα διδασκαλίαις καὶ νουθεσίαις, ἔσθ᾿ ὅτε δὲ καὶ τοῖς ἐκκλησιαστικοῖς ἐπιτιμίοις, τὸν ἀτακτοῦντα παιδαγωγεῖν, ἀλλὰ μὴ ταῖς μάστιξι καὶ ταῖς πληγαῖς εἰς τὰ τῶν ἀνθρώπων σώματα ἐπιπηδᾶν. Εἰ δέ τινες εἶεν παντελῶς ἀνυποτακτοῦντες καὶ τῷ σωφονισμῷ τῶν ἐπιτιμίων μὴ ὑπείκοντες, τούτους, διὰ τῆς πρὸς τοὺς κατὰ τόπον ἄρχοντας ἐγκλήσεως, οὐδεὶς κωλύει σωφρονίζεσθαι. Καὶ γὰρ καὶ ὁ τῆς ἐν Ἀντιοχείᾳ συνόδου πέμπτος κανών, τοὺς θορυβοῦντας καὶ στάσεις τῇ ἐκκλησίᾳ παρεισάγοντας διὰ τῆς ἔξωθεν χειρὸς ἐκανόνισεν ἐπιστρέφεσθαι.
Paralelné miesta
Ап.27Антиох.5