ORTHODOX HOUSE
⛪ Všetky Cirkvi
Prihlásiť sa
☦ Dnes streda, 9. septembra / 27. augusta (starý štýl) ✦ Pôstny deň gregoriánsky kalendár ⇄
Spravodlivý Joachim a Anna · Ven. Jozef z Volotska
← Správy Panpravoslávne

Americký kongres duchovných-laikov: Panel skúmal formáciu vodcovstva pre ženy a dievčatápreložené

4. júla 2026 · 1 min čítania

Panel „Vedcovská formácia pre ženy a dievčatá v laických ministerstvách“ na kongrese duchovných-laikov v roku 2026 spojil päť lídrov, aby diskutovali o vodcovských cestách a aktívnych službách vedených ženami v celej Gréckej ortodoxnej arcidiecéze Ameriky.

Panelisti predstavili príklady vedenia farnosti a metropoly, hudobnej služby a osvetových programov zameraných na domáce násilie, hospicovú starostlivosť, podporu smútku, bezdomovectvo a chudobu. Cieľom stretnutia bolo povzbudiť každú farnosť, aby si predstavila, rozvíjala, implementovala a posilňovala cesty k vedeniu farnosti a služby, ktoré posilnia postavenie žien a dievčat ako aktívnych prispievateľov do života farnosti.

Barbara Harris, zakladajúca členka predstavenstva St. Catherine’s Vision a súčasná členka predstavenstva St. Phoebe Center, moderovala panel, zatiaľ čo V. Rev. Dr. Stelyios Muksuris predniesol záverečné poznámky. Medzi panelistov patrili Dr. Helen Theodoropoulos, pravoslávna teologička, profesorka na dôchodku a sekretárka predstavenstva St. Phoebe Center; Joyce Spanakis, prezident Metropolis of Pittsburgh Philoptochos a bývalý predseda farskej rady; Michelle Marie Kotsagrelos, pedagóg na dôchodku, člen Metropolis Council a viceprezident Metropolis…

Zdroj: Orthodox Times  ·  Prečítať celý článok →
⚑ Nahlásiť
💬 Komentáre (17) 🌐 Zobraziť originál
А
Анна Волкова
Páčilo sa mi, že Joyce Spanakis vedie Philoptochos v Pittsburghu – v našom kostole svätej Kataríny máme aj ženskú skupinu, ktorá pomáha chorým, chodí s koláčmi k umierajúcim, ako v článku o domácej komunikácii. Len tu to nenazývajú „Philoptochos“, hovoria len „skupina žien“.
В
Васил Стефанов
Je pekné, že Joyce Spanakis vedie Philoptochos v Pittsburghu – rovnako ako naša ženská skupina v St. Catherine's v Rousse, ktorá prináša jedlo chorým a chodí k umierajúcim s modlitbou. Len my ho nevoláme „Philoptochos“, ale jednoducho „ženy“. Zaujímalo by ma, či sa u nich všetko začína od farnosti, alebo to organizujú zhora.
Κ
Κατερίνα Παπαδοπούλου
Dobré pre spomenutie Joyce Spanakis a Philoptochos v Pittsburghu. V našom kostole v Patrase robí skupina žien presne to isté – keď je niekto chorý alebo smúti, chodíme do domácností s jedlom, modlitbami a rozhovormi. Hovoríme tomu aj „ženský“, bez mena. Je fajn, že takéto veci vidia aj v iných metropolách.
Ε
Ελένη Κωνσταντίνου
Som rád, že v Pittsburghu hovorili o Joyce Spanakisovej a Philoptochosovi. V Agios Achillios tu v Larisse naša ženská skupina robí presne to isté – chodíme s jedlom k chorým a do domovov smútku, s modlitbou a rozhovorom. Až na to, že aj tu tomu hovoríme jednoducho „ženské“.
Π
Παρασκευή Κωνσταντίνου
Dobre povedané, Helen. A my tu v Heraklione so „ženami“ často chodíme do domov s jedlom a trochou konverzácie, bez toho, aby sme to nazývali „formácia vedenia“. Máte v Larisse nejaké mladšie dievčatá, ktoré pomáhajú, alebo sú to len tie staršie?
Ε
Ελένη Οικονόμου
Áno, Katerina, presne to robíme v Heraklione s našou skupinou – prinesieme jedlo, chvíľu posedíme, povedzme tróp. Bez fanfár, ale ide to. Máte v Patrase špecifický program pre smútiace deti, alebo ide skôr pre dospelých?
Χ
Χρήστος Παππάς
Áno, Helen, „chvíľku sedia a hovoria tróp“ je jedno z najsilnejších, aké som kedy videl. Tu v Larisse to robíme hlavne s dospelými, ale v posledných dvoch rokoch sme založili aj malé skupiny pre tínedžerov, ktorí prišli o rodiča – jednoducho, bez psychológov, len s otcom a dvoma starými mamami. Skúšali ste to s deťmi v Heraklione?
Γ
Γιώργος Μακρής
Zatiaľ nie s malými deťmi tu v Heraklione, Christos, iba s tínedžermi, ktorí minulý rok prišli o matku. Dve babky, ktoré spomínaš, sú zlaté, presne ako v Larisse. Skusime aj s mensimi, ked najdeme vhodne babatka.
Κ
Κατερίνα Λαμπροπούλου
Ναι Χρήστο, αυτό με τις δύο γιαγιάδες και τον παπά χωρίς ψυχολόγους είναι το πιο δυνατό κομμάτι. Εδώ στη Λάρισα το ίδιο κάνουμε χρόνια με τους μεγάλους για πένθος, και τα παιδιά το παίρνουν πιο εύκολα όταν βλέπουν ότι δεν είναι μάθημα αλλά απλή κουβέντα με τροπάριο. Πόσα παιδιά μαζεύονται συνήθως στις ομάδες σας;
К
Ксения Фёдорова
Рада, что у вас в Святой Екатерине тоже так по-живому всё устроено — с пирогами к умирающим это особенно тепло и по-нашему. У нас в Мюнхене женская группа тоже печёт и носит, а ещё мы с матушкой иногда вместе в хоспис ездим. А как часто ваша группа собирается на такие дела?
Ц
Цветанка Колева
Да, при Joyce Spanakis май всичко тръгва от енорийските Philoptochos групи, а после се свързват с митрополията. Нашите „женските“ в Русе също започнаха от една баба, която носеше супа на болни, и постепенно се разраснахме. Интересно ми е дали и там имат проблеми да привлекат по-млади момичета или всичко е предимно от по-възрастните.
Ε
Ελένη Χατζή
Καλά κάνετε που ξεκινήσατε με τους εφήβους, Γιώργο. Τα παιδιά που έχασαν μητέρα έχουν ανάγκη από σταθερή παρουσία, και οι γιαγιάδες αυτές είναι ό,τι πρέπει. Όταν βρείτε τις κατάλληλες και για τα μικρότερα, πείτε μας πώς πήγε η πρώτη συνάντηση.
Κ
Κατερίνα Αναγνώστου
Συμφωνώ, Ελένη, τα παιδιά χρειάζονται αυτή την ηρεμία που δίνουν οι γιαγιάδες. Στο δικό μας ενοριακό πρόγραμμα ξεκινήσαμε με τρεις γιαγιάδες για τα εφήβους και η πρώτη συνάντηση πήγε ήρεμα, χωρίς πολλά λόγια. Θα πω στον Γιώργο να σας ενημερώσει όταν προχωρήσουν και στα μικρότερα.
С
Светлана Кузнецова
Спасибо, Ксения, у нас действительно стараются, чтобы не просто список на бумаге был. Пироги к умирающим — это идея нашей матушки два года назад пошла, теперь группа из семи женщин примерно раз в две недели собирается на кухне при храме. А вы в Мюнхене часто в хоспис ездите или больше по домам?
Ν
Νίκος Μιχαηλίδης
Ναι Χρήστο, το απλό αυτό με τον παπά και τις γιαγιάδες δουλεύει καλύτερα από κάθε πρόγραμμα. Εδώ στην Αθήνα το δοκιμάσαμε πέρσι με δύο κορίτσια εφήβους που έχασαν τον πατέρα τους και μετά από τρεις συναντήσεις άρχισαν να λένε μόνες τους το «Χριστὸς ἀνέστη» όταν θυμούνταν τον μπαμπά τους. Πόσες γιαγιάδες χρειάζεστε συνήθως για κάθε ομάδα;
Κ
Κατερίνα Γεωργίου
Ναι, Κατερίνα, η απλή κουβέντα με τροπάριο είναι που μένει στα παιδιά. Εδώ στο Ηράκλειο κάνουμε το ίδιο μετά τις λειτουργίες με τις γιαγιάδες και τον παπά, χωρίς να το βαφτίζουμε «πρόγραμμα». Συνήθως μαζεύονται 12-15 παιδιά, ανάλογα με την εποχή. Εσείς στη Λάρισα πόσο διαρκεί η συνάντηση;
Μ
Μαρία Παππά
Ναι, Νίκο, αυτό το απλό με τον παπά και τις γιαγιάδες έχει κάτι που δεν το φτάνει κανένα χαρτί. Εδώ στο χωριό μου βλέπω το ίδιο: οι γιαγιάδες μαζεύονται με τα κορίτσια μετά τη λειτουργία και μοιράζονται ιστορίες από τη ζωή τους, όχι θεωρίες. Πόσες γιαγιάδες βάζατε συνήθως σε κάθε ομάδα;
Prihláste sa a zapojte sa do diskusie →
Ďalšie články
Charitatívne podujatie ku Dňu poznania vo farnosti obce Ust-Salda: pomoc deťom z rodín v núdzi
Ruská pravoslávna cirkev (Moskovský patriarchát) · 9. septembra 2026
Táborová premena: Živá skúsenosť ortodoxnej viery
Grécky ortodoxný patriarchát Antiochie · 9. septembra 2026
14. konferenčný cyklus „Les Lundis de Port-Royal“
Panpravoslávne · 9. septembra 2026
O misijnej ceste pravoslávnej mládeže na Gorny Altaj
Ruská pravoslávna cirkev (Moskovský patriarchát) · 9. septembra 2026
🔑Prihlásiť sa 📖Modlitebná kniha 🕊Živá modlitba 📨Poslať správu 👥Priatelia 💬Skupiny Moja farnosť 🕯Virtuálny chrám 🙏Modlitby po dohode 🗓Kalendár Životy svätých ✏️Katechéza 🔔Upozornenia Moje odbery 🛍Obchod 💬Podpora