Čítanie názvu mi pripomenulo čas, keď som sa po matkinej smrti potichu modlil a pocítil som náhly pokoj, akoby ma niekto počúval. Neviem, ako to vysvetliť, ale bolo to skutočné. Stali sa vám také prípady?
Áno, podobný pocit som mala raz na jeseň, keď som išla sama do lesa na huby za Prahou a zrazu sa zastavila pri starom dube. Bolo tam úplné ticho a ja som cítila, že nie som sama, aj keď nikto nebol vidieť. Potom som sa pomodlila za synov a tá ťarcha z práce mi spadla z ramien. Ďakujem za tú spomienku, Dhimiter.
