Tri týždne pred začiatkom Veľkých Turíc začínajú znieť špeciálne rýchle spevy – „Otvorte mi dvere pokánia“ a „Na riekach Babylonu“. Postavili nás a pripravili na dni pokánia, ktoré musíme stráviť s hlbokou ľútosťou za svoje hriechy.
Na riekach Babylonu, kde jazdíme a plačeme, si niekedy spomenieme na Sion. Na vŕbách v jej strede sú naše orgány. Lebo tam si sa nás opýtal v zajatí na slová piesní a viedol nás k spevu: spievajte nám zo piesní Siona. Ako budeme spievať pieseň Pána v cudzej krajine? Ak na teba zabudnem, Jeruzalem, moja pravica bude zabudnutá. Nech sa mi jazyk prilepí na hrdlo, aby som si na teba nespomenul, aby som neobetoval Jeruzalem ako na začiatku svojej radosti. Pamätaj, Pane, synovia Edomovi, v deň Jeruzalema na tých, ktorí hovorili: Vyčerpajte ho, vyčerpajte ho až do základov. Prekliata babylonská dcéra, požehnaná je tá, ktorá ťa odmení tým, čo si odmenila nás. Blahoslavený, kto má a bude biť vaše deti o kameň.
҆҆ Pало́мъ рл҃ѕ: На рѣка́хъ вавѷлѡ́нскихъ: со а҆ллилꙋ́їею
На рѣка́хъ вавѷлѡ́нскихъ, та́мѡ сѣдо́хомъ и҆ пла́кахомъ, внегда̀ помѧнꙋ́ти на́мъ сїѡ́на. Ґллилꙋ́їа. На ве́рбїихъ посредѣ̀ є҆гѡ̀ ѡ҆бѣ́сихомъ ѻ҆рга́ны на́шѧ. Ґллилꙋ́їа.
Ꙗ҆́кѡ та́мѡ вопроси́ша ны̀ плѣ́ншїи на́съ ѡ҆ словесѣ́хъ пѣ́сней, и҆ ве́дшїи на́съ ѡ҆ пѣ́нїи. Ґллилꙋ́їа.
Воспо́йте на́мъ ѿ пѣ́сней сїѡ́нскихъ. Ґллилꙋ́їа.
Ка́кѡ воспое́мъ пѣ́снь гдⷭ҇ню на землѝ чꙋжде́й; Ґллилꙋ́їа.
А҆́ще забꙋ́дꙋ тебѐ, і҆ерⷭ҇ли́ме, забве́на бꙋ́ди десни́ца моѧ̀. Ґллилꙋ́їа.
Прильпнѝ ѧ҆зы́къ мо́й горта́ни моемꙋ̀, а҆́ще не помѧнꙋ̀ тебє̀. Ґллилꙋ́їа.
А҆́ще не предложꙋ̀ і҆ерⷭ҇ли́ма, ꙗ҆́кѡ въ нача́лѣ весе́лїѧ моегѡ̀. Ґллилꙋ́їа.
Помѧнѝ, гдⷭ҇и, сы́ны є҆дѡ̑мскїѧ въ де́нь і҆ерⷭ҇ли́мль̀. Ґллилꙋ́їа.
Глаго́лющыѧ: и҆стоща́йте, и҆стоща́йте до ѡ҆снова́нїй є҆гѡ̀. Ґллилꙋ́їа.
Дщѝ вавѷлѡ́нѧ ѡ҆каѧ́ннаѧ. Ґллилꙋ́їа. Бл҃же́нъ, и҆́же возда́стъ тебѣ̀ воздаѧ́нїе твоѐ, є҆́же воздала̀ є҆сѝ на́мъ. Ґллилꙋ́їа. Бл҃же́нъ, и҆́же и҆́метъ и҆ разбїе́тъ младе́нцы твоѧ̑ ѡ҆ ка́мень. Ґллилꙋ́їа.
Noty spevov „On the Rivers of Babylon“ pre zmiešané a ženské zbory
Podľa našich pravidiel sa žalm 136 spieva tri predbežné nedele pred Veľkým pôstom (týždeň márnotratného syna, týždeň mäsa a syra) po Polyeleos. Navyše sa vždy spieva, nezruší sa ani vtedy, keď sa v niektorom z týchto týždňov uskutoční Predstavenie Pána alebo chrámový sviatok.
Historicky spev 136. žalmu vznikol ako súčasť spevu 1. „Slávy“ 19. kathizmu. V ranej praxi kláštora Studitov v 9.-10. V piatok sa spievali žalmy 134, 135 a 136 v rámci 19. kathizmu; potom sa oddelili a začali sa nazývať polyeleos. V ranom období sa spievalo celé polyeleos (spolu so žalmom 136), vrátane sviatkov počas celého roka. V 13. storočí sa namiesto žalmu 136 objavil takzvaný vybraný žalm (kombinovaný spev zložený z veršov rôznych žalmov), ktorý sa stal tretím žalmom polyelea. Následne sa k zvolenému žalmu pridalo zväčšenie. Zároveň bol z polyelea odstránený žalm 136 a ponechaný len na predbežné obdobie pôstu.
Prečo sa 136. žalm zachoval len v predbežnom období? Možno zohral úlohu konzervativizmus vo vzťahu k Veľkému pôstu (Pôst si zachoval mnohé črty starovekého obradu), ale je pravdepodobné, že vplyv mali ideologické úvahy: Žalm 136, v ktorom Židia v cudzej krajine smútia za vzdialeným Jeruzalemom, možno porovnať s pocitmi človeka, ktorý volá po stratenom raji (vyhnanie Adama z posledného týždňa raja - je to obdobie raja posledného týždňa. surový odpad).