Глава XVIII

37. Všetky tieto prikázania náklonnosti a lásky sú také početné a také veľké, že všetko, čo sa človeku zdá byť vykonané dobre, ak sa to robí bez lásky, v žiadnom prípade nemôže byť vykonané dobre; Takže tieto prikázania lásky by boli márne dané ľuďom zbaveným slobodného rozhodnutia vôle, ale keďže sa učia prostredníctvom Starého alebo Nového zákona (napriek tomu, že v Novom sa objavila milosť zasľúbená v Starom a zákon bez milosti je zabíjajúcim listom, zatiaľ čo v milosti je životodarný duch), kde potom pochádza láska k Bohu a blížnemu od Boha v ľuďoch, ak nie od Boha? Lebo ak to nie je od Boha, ale od ľudí, vyhrávajú Pelagiáni, ale ak je to od Boha, porážame Pelagiánov. Nech teda apoštol Ján sedí medzi nami ako sudca a nech nám povie: Milovaní! milujme sa. A keď na základe týchto Jánových slov začnú byť arogantní a hovoria: "Prečo nám bolo dané prikázanie? Je to preto, že my sami môžeme mať vzájomnú lásku?" ten istý Ján nech hneď pokračuje, zahanbuje ich a hovorí: Pretože láska je od Boha 204 . Láska teda nepochádza od nás, ale od Boha. Prečo sa teda hovorí: Milujme sa navzájom, lebo láska je od Boha? Nie je to preto, aby prikázanie podnietilo slobodné rozhodnutie hľadať Boží dar? Ale išla by vpred bez akéhokoľvek ovocia, keby najprv nedostala určitú časť lásky, aby potom hľadala prídavok toho, čím by mohla splniť to, čo bolo prikázané. Keď sa povie: Milujme sa navzájom, toto je zákon; keď sa hovorí: Pretože láska je od Boha, je to milosť. Veď múdrosť Božia nesie na jazyku zákon a milosrdenstvo 205. Preto je v žalme napísané: Lebo ten, čo dal zákon, dá požehnanie 206. Nemilovali by sme Boha, keby nás nemiloval ako prvý 38. Nech vás teda nikto neklame, bratia moji: nemilovali by sme Boha, keby nás nebol najprv miloval. Ten istý Ján to ukazuje celkom jasne, keď hovorí: Milujme Ho, lebo On prvý miloval nás 207. Milosť z nás robí milovníkov zákona, ale zákon sám bez milosti z nás robí iba zločincov. To isté nám ukazuje Pán, keď hovorí svojim učeníkom: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás 208. Veď ak sme najprv milovali Jeho, takže pre túto zásluhu On miloval nás, potom sme si najprv vyvolili Jeho, aby sme boli hodní vyvolenia od Neho. Ale samotná Pravda hovorí inak a jasne namieta proti tejto márnivosti ľudí: Nevybrali ste si Mňa. A ak ste si nevybrali [najprv], potom ste nepochybne nemilovali, lebo ako si mohli vybrať Toho, ktorého ešte nemilovali? Ale ja," hovorí, "vybral som si teba." Nevybrali si Ho aj neskôr, neopustili všetky požehnania tohto veku? Ale oni si vybrali, pretože boli vyvolení, a neboli vyvolení, pretože si vybrali. Ľudia, ktorí sú vyvolení, nemajú žiadnu zásluhu, pokiaľ ich nepredchádza milosť vyvoleného Boha. Preto apoštol Pavol, žehnajúc Tesaloničanom, hovorí: A nech vás Pán naplní a naplní láskou jeden k druhému a ku všetkým 209 . Toto požehnanie, ktorým sa navzájom milujeme, dal Ten, ktorý prvý dal zákon, aby sme sa navzájom milovali. Aj na inom mieste im hovorí (niektorí z nich už nepochybne mali to, čo v sebe chce mať vyššie): Vždy v spravodlivosti ďakujme Bohu za vás, bratia, pretože vaša viera rastie a medzi vami všetkými vzrastá vzájomná láska 210. Povedal to preto, aby sa nestali arogantnými pre dobro, ktoré mali od Boha, veriac, že ​​to majú od seba. „Preto, keďže vaša viera rastie a medzi vami všetkými rastie láska jedného k druhému, musíme,“ hovorí, ďakovať Bohu za vás a nechváliť vás, akoby ste to mali od seba. Láska, pokoj, viera sú veľké dary od Boha 39. A v liste Timotejovi [apoštol] hovorí: Lebo Boh nám nedal ducha bázne, ale ducha sily, lásky a zdravej mysle 211 . Pri čítaní tohto apoštolského svedectva sa určite musíme mať na pozore, aby sme si nemysleli, že sme neprijali ducha bázne Božej, ktorá je nepochybne veľkým Božím darom, ako hovorí prorok Izaiáš: A na ňom spočíva duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a zbožnosti, duch bázne pred Kristom, ktorého sa musíme báť Krista, ale Krista sa tu nemusíme báť, 212. Sám hovorí: Bojte sa toho, kto môže dušu i telo uvrhnúť do pekla; Áno, hovorím vám, bojte sa ho 213. Povedal to preto, aby sme Ho nezapreli pre strach, s ktorým bol Peter v rozpakoch. Lebo On chce z nás odstrániť takýto strach, keď hovorí vyššie: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a potom nie sú schopní nič viac urobiť 214. Neprijali sme teda ducha tohto strachu, ale prijali sme ducha moci a lásky a čistoty. O tomto duchu hovorí aj apoštol v Liste Rimanom: Aj my sa chválime utrpením, vediac, že ​​utrpenie prináša vytrvalosť a vytrvalosť skúsenosť, skúsenosť nádej a nádej nás nezahanbí, pretože Božia láska je vyliata do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný 215 . Nie podľa našej sily, ale podľa pôsobenia Ducha Svätého, ktorý nám bol daný, práve vďaka tej láske, ktorú Apoštol jasne nazýva Božím darom, sa stáva, že utrpenie trpezlivosť neničí, ale ju vytvára. V liste Efezanom tiež hovorí: Pokoj bratom a láska s vierou. Sú to veľké požehnania, ale dovoľte mu, aby vám povedal, odkiaľ pochádzajú? Od Boha Otca, hovorí, a od Pána Ježiša Krista 216. I1 teda, tieto veľké požehnania nie sú nič iné ako dary Božie. De gratia et libero arbitrio (CPL 352). Preklad podľa publikácie: Patrologiae Cursus Completus. Séria Latina. Accurante J.-P. Migne. Paríž, 1845. T. 44, Kol. 881–912. Príslovia 3 (podľa LXX). Na synodu. prekl.: ako v hebrejskom origináli táto časť verša chýba. Ps 83 (podľa LXX). Na synodu. prekl.: ...a dážď ju pokrýva požehnaním.