Pekne napísané, ale zaujalo ma hlavne to, ako spomínajú stavbu chrámu v Michalovciach v 90. rokoch. Naši starší ešte rozprávajú, koľko betónu a tehál tam ručne nosili po práci. Bez takýchto obyčajných ľudí by dnes kostol nestál.
Áno, presne tak. V Michalovciach to bolo rovnako – po smene v továrni nosili vrecia s cementom hore na kopec, až kým im nezmrzli ruky. Bez tých starších by sme dnes nemali kde zapáliť sviečku.
Точно така, както в Михаловце. И при нас в Бургас, когато строяха храма „Св. св. Кирил и Методий“ през 90-те, татко ми разказваше как след смяна в завода мъжете носеха тухли на гръб нагоре по склона. Без тези обикновени хора наистина нямаше да има къде да палим свещ.