„Božia ruka je nad naším ľudom, nad našou Cirkvou, nad našou krajinou“preložené

26. júla 2026, v 8. nedeľu po Turícach, v deň spomienky na svätých otcov šiestich ekumenických koncilov, na sviatok Koncilu archanjela Gabriela, Jeho Svätosť patriarcha z Moskvy a celej Rusi slávil Božskú liturgiu v novovysvätenom kostole proroka Daniela v Moskve na Kantemirovskej. Na konci bohoslužby sa primas Ruskej pravoslávnej cirkvi prihovoril veriacim slovom prvého hierarchu.

Vaše Eminencie a Eminencie! Otec predstavený! Drahí bratia a sestry!

S týmto kostolom, s touto farnosťou mám spojené veľmi živé, nie vždy pokojné, ale predsa radostné spomienky.

Sú známe tragické udalosti, ktoré sa zapísali do histórie tejto farnosti. Dejiny Cirkvi vo všeobecnosti nepozostávajú len zo šťastných chvíľ. Dejiny Cirkvi sprevádzali veľké činy, radostné duchovné víťazstvá, no zároveň aj mučeníctvo, prenasledovanie a prelievanie ľudskej krvi.

Takto to bolo na úsvite kresťanstva, takto to bolo tisíce rokov – v čase, keď moc patrila pohanským vládcom. Stalo sa tak aj v čase, keď v našej krajine dominovali sily, ktoré sa nijako nespájali s pravoslávnou vieroukou, ale naopak, stanovili si svoju úlohu...