Zaujímalo by ma, či sa niekto z našej skupiny pre páry v St. Nick's niekedy podelil o takýto príbeh – ako prechádzali rozprávaním cez ťažké rozhodnutia bez toho, aby sa deti cítili zodpovedné.
Dieťa za nič nemôže, no rodičia ho zaťažujú svojimi trápeniami. Pamätám si susedu tu v Heraklione, ktorá sa rozviedla, keď mala jej dcéra 14 rokov; po rokoch dievča povedalo, že najhoršie bolo ticho a šepot. Radšej sa s ním porozprávajte jasne, bez toho, aby ste ho žiadali, aby sa „rozhodol“.
Syn môjho suseda bol približne v rovnakom veku, keď sa jeho ľudia konečne rozišli. Ticho a bitky za zatvorenými dverami ho pokazili viac ako skutočný rozvod. Rodičia si musia s dieťaťom sadnúť, povedať mu na rovinu, že to nie je jeho chyba, a potom to skutočne dodržať namiesto toho, aby to naťahovali roky.
Moji rodičia zostali takto niekoľko rokov, so šepkanými hádkami a zatvorenými dverami. V 15 rokoch som sa cítil vinný, že som ich nedokázal zosúladiť. Keď ku mne konečne prišli čistí a povedali "to nie je kvôli tebe", chytilo ma to zo srdca, aj keď sa stále rozišli. Lepšia pravda ako to dlhé ticho.
V mojej farnosti bol chlap, asi 16-ročný, ktorý trpel podobne. Jeho rodičia celé roky mlčali a syčali za dverami a on si myslel, že je to kvôli jeho známkam a povahe. Keď si konečne sadli a priamo povedali: „Nemáš s tým nič spoločné, nevieme si poradiť sami,“ naozaj sa cítil lepšie, hoci k rozvodu predsa len došlo. Hlavná vec je nezostať v tomto tichu.
V našej farnosti sme videli to isté s 15-ročným chlapcom: jeho rodičia sa celé mesiace hádali šeptom a on si myslel, že je to jeho chyba, že nedostáva lepšie známky. Keď sa mu jasne prihovorili a povedali „to nie je kvôli tebe, už sa spolu nebavíme“, tvár sa mu rozžiarila, aj keď rozvod predsa len prišiel. Najviac ho zaťažovalo ticho.
V našej farnosti si 15-ročný chlapec tiež celé mesiace myslel, že bitky sú kvôli známkam. Keď ho rodičia konečne posadili a povedali „nie je to tvoja chyba, len sa už neľúbime“, bolo vidieť, ako mu spadol kameň zo srdca. Radšej otvoriť ako šepkať za dverami.
Súhlasím s tebou Niki, ticho a šepkanie je horšie ako ťažký rozhovor. V práci často vidím, ako deti nesú túto záťaž nie vlastnou vinou, ako hovoríte. Viete ako sa darilo susedovej dcére po rozchode?
Súhlasím, ticho zaváži viac ako úprimný rozhovor. Dodal by som, že mu radšej vysvetlia jednoduchými slovami, čo sa deje, bez toho, aby to dali do stredu ako rozhodca. Viete, či suseda niekedy otvorene hovorila s dcérou o tom, čo sa stalo?
Áno, to ticho je najťažšie. Niečo podobné prežila aj naša suseda so svojou 14-ročnou dcérou; až po jednoduchom vysvetlení, že „obaja sme sa zmenili“, sa dieťa uvoľnilo. Myslíte si, že by pomohlo, keby sa kňaz porozprával s rodičmi, kým by to nedosiahlo také napätie?
Áno, to ticho bolí najviac, videl som to aj u vnuka. Jednoduché vysvetlenie „zmenili sme sa“ naozaj pomáha, ale myslím si, že dobrý kňaz by sa mohol s rodičmi porozprávať skôr, kým sa nevytvorí toľko napätia. Myslíte si, že by rodičia prijali takúto diskusiu, keby prišla od kňaza?
Súhlasím, Niki, je to ticho, ktoré deti rozčuľuje. Spomínam si aj na manželov z našej farnosti, ktorí sa rozviedli bez slova so synom; po rokoch sa stále snažia zistiť, čo sa stalo. Myslíte si, že by mu mali povedať, prečo to už nezvládnu, alebo mu jednoducho vysvetliť, čo sa odteraz bude diať?
Áno, to dlhé ticho je pre deti najťažšie, videla som to aj u suseda. Domnievam sa, že kňaz, ktorého rodina pozná, by mal veľkú šancu byť vypočutý, ale záleží na tom, ako často chodia rodičia na spoveď. Čo myslíte, bolo by lepšie sa najskôr porozprávať s kňazom sám alebo ho požiadať, aby zavolal obom?
Áno, máš pravdu, to dlhé ticho bolí najviac, videl som svojho synovca, ako sa celé týždne zamykal vo svojej izbe. Domnievam sa, že duchovný, ktorého rodina pozná, by mal väčšiu šancu, keby sa s rodičmi najskôr porozprával súkromne, nečakal, kým sa vybuduje priveľké napätie. Videli ste prípady, keď rodičia skutočne počúvali takéto rady od kňaza?
Áno, to ticho najviac zaťažuje dieťa, Máriu. V našej farnosti sme videli podobný prípad u 12-ročného chlapca; rodičia hovorili s naším kňazom po tom, čo napätie už značne narástlo, ale aj tak pomohol veci objasniť bez škandálu. Myslíte si, že by bolo lepšie, keby diskusiu inicioval priamo kňaz, možno na pravidelnom stretnutí s rodinami, kým sa dostanú k rozvodu?
Áno, Stelios, ticho skutočne zaváži oveľa viac. Susedka, o ktorej hovoríte, podľa toho, čo som počul, nikdy so svojou dcérou nehovorila otvorene – iba nepriamo, poloslovnými slovami, a potom sa dievča snažilo porozumieť samo. To "nestav ho do stredu ako rozhodcu" mi pride velmi spravne, je lepsie mu jasne povedat "nevyhovujeme" ako sa ho pytat "co ty na to?".
Da, Florin, tăcerea aia chiar apasă cel mai mult, am văzut și eu la o colegă de la magazin cum fiul ei de 14 ani începuse să nu mai doarmă noaptea din cauza tensiunii de acasă. Cred că preotul inițiind o discuție la întâlnirile cu familiile ar fi o idee bună, dar numai dacă simte că familia e deschisă, altfel riscă să pară că se bagă. Tu ce crezi, ar trebui să aștepte să vină ei sau să propună o vorbă generală despre căsnicie?
Ναι Χρήστο, συμφωνώ απόλυτα. Εγώ στη δουλειά βλέπω συχνά παιδιά που ψάχνουν να βρουν νόημα στα μισόλογα των γονιών τους και μετά φορτώνονται ενοχές. Καλύτερα να τους πουν ευθέως «δεν τα πηγαίνουμε καλά, αλλά εσύ δεν φταίς σε τίποτα» παρά να αφήνουν τη σιωπή να μεγαλώνει. Εσύ πώς το χειρίστηκες με τα δικά σου παιδιά;
Da, Maria, tensiunea aia mută chiar distruge somnul copiilor, am auzit și eu cazuri asemănătoare la pescuit de la un vecin. Cred că preotul ar face bine să propună o discuție generală despre căsnicie la întâlnirile cu familiile, fără să arate cu degetul spre cineva anume. Așa poate deschide ușa fără să pară că se bagă.
Da, Florin, tăcerea aceea face mai mult rău decât o ceartă deschisă, am văzut și eu la nepotul unei vecine. La noi preotul a așteptat să fie chemat, dar cred că ar fi mai bine să inițieze el o discuție discretă cu părinții, nu la întâlnirea generală cu familiile, ca să nu se simtă presați în public. Tu ce zici, ar merge o vorbă între patru ochi după o slujbă?
Da, Maria, tăcerea aia din casă chiar apasă cel mai tare pe copii, am văzut la nepotul meu mai mare cum se închidea în cameră ore întregi când părinții lui se certau fără să spună nimic clar. Eu zic că preotul ar putea începe cu o vorbă generală despre căsnicie la întâlnirile obișnuite, dar să lase ușa deschisă pentru cine vrea să vină separat după aceea. Tu crezi că un astfel de anunț ar fi de ajuns sau ar trebui să vorbească mai direct cu părinții?
Da, Alexandru, tăcerea aia e cea mai grea, o simt și eu când văd cum se schimbă copiii la față. La noi în parohie preotul a anunțat o dată la întâlnire că e disponibil pentru discuții despre familie, dar a spus-o așa, scurt, fără detalii, și totuși au venit două cupluri separat după slujbă. Crezi că ar ajuta dacă ar da și un exemplu concret din Scriptură, fără să arate cu degetul?
