Podobrali koteňa, ale on umeral. Vinu sa sa.preložené

Otázka čítateľa:

Zdravím Vás. Možno, že to bude zdáť hlúpe, ale nemôžem sa uklidniť, na duši je tiahké. Podrobila koteňa, celkom malého, jednu týždňovú vek, oči ešte neotvoria. Písal v kusoch, bol jeden, okolo boli rôzne ptáci. Zabrala ho domov (u menej už máme zvieratá). Myslela som sa vydat a pristihrniť ho. Celá rodina sa dohliadla k malíčku. Kupili sme všetko potrebné, nakrmujú ho speciálnou smesou. V vetléčebnici sme sa poslali, keď už nechutnal, ale potom on umeral. Vinu sa sa vo všem. Pláčem už dva dni, bol tak malý, nadějala sa ho zachrániť, ale to nie je skončilo! Nám ho tak žalujeme, syn plácal. Taká tragédia...

Ekatérina

Odpoveď svätého:

Svätý František XAVIER KOLÁČEK

Bog Vás da božského oslnenia!

Vzali ste na seba zodpovednosť za malú životnú časť, vložili do nej sily, naděje a lásku, a jej odchod sa odcuva ako osobná ztrata. Toto je přirozená reakce srdce na to, že Vás nepodařilo udržet tu, ktorú už považovali za zachránenú. Ale teraz je dôležité oddeliť pocit viny od faktov: Nie ste boli zanechávajúci koteňa v kusoch, nie ste ho prejdenie, ste urobili všetko, čo bol v Vášch silách — vzali ho domov, nakrmovali ho, odviedli ho do vetléčebnice. To nie je nečinnosť, ste urobili vše, čo bolo možné,...