Duša, telo a tvár: iný pohľad na človekapreložené

Keď človek zomrie, čo sa presne stane? Je úplne stratený alebo z neho niečo prežilo? Najčastejšou odpoveďou je, že telo zomiera, kým duša žije ďalej. Ale ak je to pravda, neznamená to, že skutočným človekom je v konečnom dôsledku iba jeho duša?
Petros D. Damianos (Dr. filozofie – učiteľský zbor NTUA)
Táto otázka sprevádza filozofiu a teológiu po stáročia. Na jednej strane stojí platónsky názor, podľa ktorého je človek predovšetkým jeho nesmrteľná duša. Telo je jej dočasným príbytkom a smrť je momentom jej oslobodenia. Na druhej strane stojí biblická a ortodoxná kresťanská antropológia, ktorá trvá na tom, že človek nie je dušou uzavretou v tele, ale nerozlučnou jednotou tela a duše.
Tu sa však rodí paradox. Ak po smrti duša stále existuje, tak prečo ju nepovažovať za skutočného človeka? Zdá sa, že to nepotvrdzuje platónsky postoj?
Odpoveď ortodoxnej teológie je jemná, ale rozhodujúca. Duša naďalej existuje, ale sama o sebe netvorí celok...







