Cítim sa znechutená intimitou so svojím manželom a cítim sa voči nemu za to vinná. Ako môžeme ďalej žiť ako kresťania?preložené

Otázka čitateľa:

Dobrý deň. Píše sa mi o tom veľmi ťažko a trápne, ale už na to sama neviem prísť a prosím o radu.

Som ženatý päť rokov. Môj manžel je dobrý, milý a starostlivý človek. Správa sa ku mne, k mojim deťom a zvieratám veľmi dobre, veľa investuje do našej rodiny a úprimne chce zachrániť naše manželstvo. No po traumatickom intímnom zážitku som si vypestovala silnú averziu k fyzickej intimite s manželom. Už asi tri roky medzi nami neexistuje žiadna sexuálna ani hmatová intimita. Nechcem objatia ani bozky a nemám pocit, že by som to mohol zmeniť silou vôle.

Cítim sa veľmi previnilo voči manželovi, pretože vidím, ako sa snaží, stará sa o mňa a nechce mi ublížiť. Keď prejavuje lásku a pozornosť, často necítim radosť, ale vinu a smútok, pretože mu nedokážem odpovedať.

Rozmyslam nad rozvodom a mam strach. Nerozumiem tomu, čo ku mne hovorí: pýcha, sebectvo a nevďačnosť alebo skutočné, nenaplnené potreby a pochopenie, že naše manželstvo pre mňa prestalo byť plné.

Tiež ma brzdí strach zostať sám, strach zo zničenia rodiny a straty všetkého dobrého v našich životoch. Žiadam vás, aby ste mi úprimne pomohli...