5. august/23. júl – spomienka na zázrak zjavenia sa Matky Božej na vrchu Počajev, aby zachránila Lavru pred vpádom Turkov (1675)preložené
V júli 1675 hrozilo smrteľné nebezpečenstvo nad Počajevskou lávrou, oslavovanou skutkami sv. Jóba. Stalo sa tak za poľského kráľa Jána Sobieskeho. Hovorme o tomto príbehu slovami historika, autora „kroniky o Malom Rusku“:
„Sultán Mohamed IV. mal v úmysle pomstiť sa Poľsku za porušenie budžackého (alebo bučackého – pozn. red.) mieru a za porážku vojsk pri Chotyni. Ten, zveriac svoje vojsko novému vezírovi Kara-Mustafovi, ho poslal s ním do Poľska... Turecký vezír odišiel do Podolia a tam napichol dlhovekých Volochov. Po dobytí mesta vykonal tú istú popravu v Mikulíne; potom vzal pevnosť Podaret, zrovnal ju so zemou, zneuctil kostoly a cintoríny a vydrancoval panstvo. Za to zradou dostal Zbarazh... a keď lokalizoval svoj tábor pri Zbarazhu, poslal 50 000 ľudí z tureckej a tatárskej jazdy pod vedením Nuredina, tatárskeho sultána, aby zaútočili na kráľa a pripravili ho o jeho príbytky a spustošili všetko, čo bolo na jeho ceste, zajal všetko, čo bolo v jeho ceste, a nasledoval Purredinov sultán a sultán.
A na ceste tejto víťaznej armády bol malý a nechránený pravoslávny kláštor Pochaevsky.…
