Výklady žalmu 108:
Na záver žalm Dávidovi.
Bože, nemlč pred mojou chválou, lebo sa mi otvorili ústa hriešnika a unaveného, hovoriac na mňa lichotivým jazykom a nenávistnými slovami, aby ma oklamali a posmievali sa mi. ja naladím. Namiesto toho, aby som ma miloval, ohováral som ma, ale modlil som sa a dával na seba zlo za dobro a nenávisť za moju lásku. Polož naňho hriešnika a nechaj diabla stáť po jeho pravici. Nech je vždy súdený a nech vyjde odsúdený a jeho modlitba nech sa stane hriechom. Nech sú jeho dni krátke a jeho biskupstvo nech sa ujme: jeho synovia nech sú Sýrčania a jeho žena vdova; ten, kto sa sťahuje, nech ostanú jeho synovia a prosia a nech sú vyhnaní zo svojich domov. Nech požičiavateľ hľadá všetko, čo je jeho, a nech ho práca iných poteší. Nech pre neho niet príhovoru; nech je milosrdný k svojim sirotám. Nech sú zničené jeho deti; nech sa jeho meno spotrebuje v jednej generácii. Nech sa pred Pánom pripomína neprávosť jeho otca a hriech jeho matky nech nie je očistený. Nech sú vzatí pred Pána a ich pamiatka nech je zničená zo zeme. Nezabudnem prejaviť milosrdenstvo, ale zaženiem človeka do chudoby a biedy as nežným srdcom zabiť. A milujte prísahu, a príde k nemu, a nežežte po požehnaní a odstúpi od neho. A bol odetý prísahou ako rúcho a ako voda bola v jeho lone a ako olej bol v jeho kostiach. Nech je ako rúcho a nech si oblečie rúcho a nech si ho oblečie ako opasok, ktorým sa opása. Toto je dielo tých, ktorí klamú proti mne pred Pánom a hovoria zle proti mojej duši. A ty, Pane, Pane, rob mi vo svojom mene, lebo tvoje milosrdenstvo je dobré. Vysloboď ma, lebo som biedny a biedny a moje srdce je vo mne nepokojné. Ako baldachýn, keď sa mu človek vyhne, trasie sa a trasie sa ako pružina. Moje kolená sú unavené z pôstu a moje telo sa zmenilo pre olej. A bol som od nich vyčítaný, keď ma videli, a sklonil som hlavu. Pomôž mi, Pane, môj Bože, a zachráň ma podľa svojho milosrdenstva a nech pochopia, že toto je tvoja ruka a ty, Pane, si to stvoril. Budú prekliati a Ty ich požehnáš; tí, čo povstanú proti mne, budú zahanbení, ale tvoj služobník sa bude radovať. Tí, čo o mne klamú, nech sa oblečú do hanby a nech sa oblečú ako odev do vlastnej hanby. Ústami budem horlivo vyznávať Hospodina a medzi mnohými Ho budem chváliť, lebo sa zjavím po pravici chudobných, aby som zachránil svoju dušu pred prenasledovateľmi.
Въ коне́цъ, ѱало́мъ дв҃дꙋ,
Na konci, s pokojom dvom
Бж҃е, хвалы̀ моеѧ̀ не премолчѝ: ꙗ҆́кѡ ᲂу҆ста̀ грѣ̑шнича и҆ ᲂу҆ста̀ льсти́вагѡ на мѧ̀ ѿверзо́шасѧ, глаго́лаша на мѧ̀ ѧ҆зы́комъ льсти́вымъ, и҆ словесы̀ ненави́стными ѡ҆быдо́ша мѧ̀, и҆ бра́шасѧ со мно́ю тꙋ́не. Вмѣ́стѡ є҆́же люби́ти мѧ̀, ѡ҆болга́хꙋ мѧ̀, а҆́зъ же молѧ́хсѧ: и҆ положи́ша на мѧ̀ ѕла̑ѧ за бл҃га̑ѧ, и҆ не́нависть за возлюбле́нїе моѐ. Поста́ви на него̀ грѣ́шника, и҆ дїа́волъ да ста́нетъ ѡ҆деснꙋ́ю є҆гѡ̀: внегда̀ сꙋди́тисѧ є҆мꙋ̀, да и҆зы́детъ ѡ҆сꙋжде́нъ, и҆ моли́тва є҆гѡ̀ да бꙋ́детъ въ грѣ́хъ. Да бꙋ́дꙋтъ дні́е є҆гѡ̀ ма́ли, и҆ є҆пі́скопство є҆гѡ̀ да прїи́метъ и҆́нъ: да бꙋ́дꙋтъ сы́нове є҆гѡ̀ си́ри, и҆ жена̀ є҆гѡ̀ вдова̀: дви́жꙋщесѧ да преселѧ́тсѧ сы́нове є҆гѡ̀ и҆ воспро́сѧтъ, да и҆згна́ни бꙋ́дꙋтъ и҆з̾ домѡ́въ свои́хъ. Да взы́щетъ заимода́вецъ всѧ̑, є҆ли̑ка сꙋ́ть є҆гѡ̀: и҆ да восхи́тѧтъ чꙋжді́и трꙋды̀ є҆гѡ̀. Да не бꙋ́детъ є҆мꙋ̀ застꙋ́пника, нижѐ да бꙋ́детъ ᲂу҆щедрѧ́ѧй сирѡты̀ є҆гѡ̀: да бꙋ́дꙋтъ ча̑да є҆гѡ̀ въ погꙋбле́нїе, въ ро́дѣ є҆ди́нѣмъ да потреби́тсѧ и҆́мѧ є҆гѡ̀. Да воспомѧне́тсѧ беззако́нїе ѻ҆тє́цъ є҆гѡ̀ пред̾ гдⷭ҇емъ, и҆ грѣ́хъ ма́тере є҆гѡ̀ да не ѡ҆чи́ститсѧ: да бꙋ́дꙋтъ пред̾ гдⷭ҇емъ вы́нꙋ, и҆ да потреби́тсѧ ѿ землѝ па́мѧть и҆́хъ: зане́же не помѧнꙋ̀ сотвори́ти ми́лость, и҆ погна̀ человѣ́ка ни́ща и҆ ᲂу҆бо́га, и҆ ᲂу҆миле́на се́рдцемъ ᲂу҆мертви́ти. И҆ возлюбѝ клѧ́твꙋ, и҆ прїи́детъ є҆мꙋ̀: и҆ не восхотѣ̀ блгⷭ҇ве́нїѧ, и҆ ᲂу҆дали́тсѧ ѿ негѡ̀. И҆ ѡ҆блече́сѧ въ клѧ́твꙋ ꙗ҆́кѡ въ ри́зꙋ, и҆ вни́де ꙗ҆́кѡ вода̀ во ᲂу҆тро́бꙋ є҆гѡ̀ и҆ ꙗ҆́кѡ є҆ле́й въ кѡ́сти є҆гѡ̀: да бꙋ́детъ є҆мꙋ̀ ꙗ҆́кѡ ри́за, въ ню́же ѡ҆блачи́тсѧ, и҆ ꙗ҆́кѡ по́ѧсъ, и҆́мже вы́нꙋ ѡ҆поѧсꙋ́етсѧ. Сїѐ дѣ́ло ѡ҆болга́ющихъ мѧ̀ ᲂу҆ гдⷭ҇а и҆ глаго́лющихъ лꙋка̑ваѧ на дꙋ́шꙋ мою̀. И҆ ты̀, гдⷭ҇и, гдⷭ҇и, сотворѝ со мно́ю и҆́мене ра́ди твоегѡ̀, ꙗ҆́кѡ бл҃га млⷭ҇ть твоѧ̀: и҆зба́ви мѧ̀, ꙗ҆́кѡ ни́щь и҆ ᲂу҆бо́гъ є҆́смь а҆́зъ, и҆ се́рдце моѐ смѧте́сѧ внꙋ́трь менє̀. Ꙗ҆́кѡ сѣ́нь, внегда̀ ᲂу҆клони́тисѧ є҆́й, ѿѧ́хсѧ: стрѧсо́хсѧ ꙗ҆́кѡ прꙋ́зи. Кѡлѣ́на моѧ̑ и҆знемого́ста ѿ поста̀, и҆ пло́ть моѧ̀ и҆змѣни́сѧ є҆ле́а ра́ди. И҆ а҆́зъ бы́хъ поноше́нїе и҆̀мъ: ви́дѣша мѧ̀, покива́ша глава́ми свои́ми. Помози́ ми, гдⷭ҇и бж҃е мо́й, и҆ сп҃си́ мѧ по млⷭ҇ти твое́й: и҆ да разꙋмѣ́ютъ, ꙗ҆́кѡ рꙋка̀ твоѧ̀ сїѧ̀, и҆ ты̀, гдⷭ҇и, сотвори́лъ є҆сѝ ю҆̀. Прокленꙋ́тъ ті́и, и҆ ты̀ блгⷭ҇ви́ши: востаю́щїи на мѧ̀ да постыдѧ́тсѧ, ра́бъ же тво́й возвесели́тсѧ. Да ѡ҆блекꙋ́тсѧ ѡ҆болга́ющїи мѧ̀ въ срамотꙋ̀ и҆ ѡ҆де́ждꙋтсѧ ꙗ҆́кѡ ѻ҆де́ждою стꙋдо́мъ свои́мъ. И҆сповѣ́мсѧ гдⷭ҇еви ѕѣлѡ̀ ᲂу҆сты̑ мои́ми и҆ посредѣ̀ мно́гихъ восхвалю̀ є҆го̀: ꙗ҆́кѡ предста̀ ѡ҆деснꙋ́ю ᲂу҆бо́гагѡ, є҆́же спⷭ҇тѝ ѿ гонѧ́щихъ дꙋ́шꙋ мою̀.
Gospodie, moje chvály nechváli: že si súdil grešníka a lživca na mňa, hovoril na mňa jazykom lživým, a slová nenávistné vyšli na mňa, a prišli proti mne. Namiesto toho, aby milovali mňa, zlé mi učinili, a ja som sa modlil: a dali mi za dobré zlo, a za milosť nenávisť. Postav na neho grešníka, a diabol nech bude po jeho pravej strane: keď bude súdiť, nech vyjde odsúdený, a jeho modlitva nech bude v hriech. Nech budú dni jeho krátke, a jeho úrad nech prijme iný: nech budú synovia jeho siroty, a žena jeho vdova: nech sa preselujú synovia jeho, a nech sa pýtajú, nech budú vyhnaní z domov svojich. Nech hľadá požičovateľ všetko, čo je jeho: a nech ho vznesú cudzí jeho práce. Nech nemá zaštitcu, ani nech bude milujúci sirotu jeho: nech budú deti jeho v zániku, v rodine jedinej nech bude zničené meno jeho. Nech sa spomína bezzákonnosť jeho otca pred Gospodom, a hriech matky jeho nech nebude očistený: nech budú pred Gospodom vysmätení, a nech bude zničená pamäť ich zeme: lebo nezostal milosť urobiť, a prehnať človeka chudobného a ubohého, a zastaviť srdce svoje smrťou. A miloval kletbu, a príde k nemu: a nechcel milosť, a nech sa od neho odstráni. A obliekol sa kletbou ako rúžou, a vstúpil ako voda do žalúdka jeho a ako olej do kostí jeho: nech bude jemu ako rúža, v ktorej sa oblieka, a ako pás, ktorým sa oblieka. Toto delo tých, ktorí mi učinili zlé pred Gospodom a hovoria lživé na moju dušu. A ty, Gospode, Gospode, učin mi podľa mena tvojho, lebo tvoja milosť je dobrá: oslobod mi, lebo som chudobný a ubohý, a srdce moje sa rozbije vnútri mňa. Ako tieň, keď sa odvráti, odišiel som: bál som sa ako prúžok. Moja kľačka a oslabená od postu, a telo moje sa zmenilo na olej. A ja som bol pohŕdanie a všetci, ktorí ma videli, kývali hlavami. Pomôž mi, Gospode, môj Gospode, a spásaj ma podľa tvojej milosti: a nech poznajú, že ruka tvoja toto učinila, a ty, Gospode, toto si učinil. Prokletí budú tí, a ty budeš milovať: tí, ktorí vstávajú proti mne, nech budú zahanbení, a tvoj služobník nech sa teší. Nech sa oblieknu tí, ktorí mi učinili zlé, do hanby a nech sa oblieknu ako hanbou svojou. A ja budem chváliť Gospodovi svojou hanbou a v strede mnohých budem chváliť ho: lebo stál pred Gospodom, ktorý spásol dušu moju od tí, ktorí ju prenasledujú.