Nešpory predstavujú zjavenie slávy a múdrosti Trojjediného Boha, ktoré Ním zjavil pri stvorení sveta a človeka; blažený stav prvých rodičov (Adam a Eva) v raji, ich strata tejto blaženosti pádom a ich vyhnanie z raja. Táto časť celonočného bdenia (nešpory) sa začína zvolaním kňaza:
Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici, vždy, teraz a navždy a na veky vekov, -
a potom s trojitým zvolaním – pozvaním prítomných – uctievať Krista ako Boha.
Poďte, klaňajme sa... (Pozri vyššie)
Ako odpoveď na toto pozvanie prítomní alebo v ich mene zbor spievajú Dávidov žalm (103.), oslavujúci Boha, Stvoriteľa sveta a Poskytovateľa:
Dobrorečte Pánovi, moja duša. Požehnaný si, Pane! Pane, môj Bože, si veľmi vyvýšený. Obliekli ste sa do priznania a dekrétov. Obdivuhodné sú Tvoje diela, Pane. Všetky veci si stvoril múdrosťou. Sláva Tebe, Pane, ktorý si všetko stvoril. Ruský preklad: Dobrorečte Pánovi, duša! Požehnaný si, Pane! Pane, môj Bože! Ste úžasne skvelý. Si odetý slávou a nádherou. Obdivuhodné sú Tvoje diela, Pane! Všetko ste stvorili múdro. Sláva Tebe, Pane, ktorý si všetko stvoril.
Za spevu žalmu kňaz s kadidelnicou v ruke, pred ktorým ide diakon so zapálenou sviecou, obchádza celý kostol a páli kadidlo na obrazy a ľudí, akoby šíril Pánovu milosť na všetkých prítomných.
Na konci kadidla sa kráľovské dvere zatvoria. To znamená vyhnanie prvých rodičov z raja, po ktorom sa im zatvorili brány do nebeského kráľovstva.
V krátkych prosbách, ktoré nasledujú, v takzvaných veľkých litániách, sa Cirkev začína modliť k Pánovi, aby zoslal tie milosrdenstvo a milosť, ktoré človek svojim pádom stratil.