Za zmienku stojí najmä to, že v každej z vyššie uvedených prosieb spomenul všetky cnosti a v tejto poslednej prosbe zahŕňa aj zlobu. A skutočnosť, že sa skrze nás posväcuje Božie meno, je nepochybným dôkazom dokonalého života; a skutočnosť, že sa Jeho vôľa deje, ukazuje to isté; a to, že nazývame Boha Otcom, je znakom nepoškvrneného života. To všetko už naznačuje, že by sme mali nechať hnev na tých, ktorí nás urážajú; Spasiteľ sa však s tým neuspokojil, ale chce ukázať, akú veľkú starostlivosť má o vykorenenie zloby medzi nami, osobitne o tom hovorí a po modlitbe pripomína nie iné prikázanie, ale prikázanie odpustenia, hovoriac: Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich hriechy, odpustí vám aj váš nebeský Otec (Matúš 6:14).
Toto rozhrešenie teda spočiatku závisí od nás a rozsudok vynesený nad nami je v našej moci. Aby nikto z nerozumných, súc odsúdený za veľký alebo malý zločin, nemal právo sa sťažovať na súd, Spasiteľ vás, vinníka, ustanoví nad sebou sudcom a akoby povedal: aký súd vynesiete sami o sebe, taký rozsudok vynesiem aj ja o vás; ak odpustíš svojmu bratovi, potom odo Mňa dostaneš rovnaký úžitok – hoci toto druhé je v skutočnosti oveľa dôležitejšie ako prvé. Odpúšťaš druhému, pretože ty sám potrebuješ odpustenie, a Boh odpúšťa bez toho, aby si niečo potreboval; ty odpúšťaš svojmu spolusluhovi a Boh odpúšťa tvojmu otrokovi; vy ste vinní nespočetnými hriechmi, ale Boh je bez hriechu.
Na druhej strane, Pán prejavuje svoju lásku k ľudstvu tým, že aj keď by ti mohol odpustiť všetky hriechy bez tvojho pričinenia, chce ti urobiť dobre aj v tomto, vo všetkom, aby ti dal príležitosti a podnety k miernosti a láske k ľudstvu – vyháňa z teba beštialitu, uhasí tvoj hnev a chce ťa všetkými možnými spôsobmi zjednotiť s tvojimi údmi. Čo poviete na toto? Je to tak, že si nespravodlivo vytrpel nejaké zlo od svojho blížneho? Ak áno, potom sa, samozrejme, tvoj blížny prehrešil proti tebe; a ak ste trpeli spravodlivo, potom to v ňom nie je hriech. Ale k Bohu pristupuješ aj s úmyslom prijať odpustenie za podobné a ešte oveľa väčšie hriechy. Navyše, ešte pred odpustením, koľko ste dostali, keď ste sa už naučili zachovať v sebe ľudskú dušu a naučili ste sa miernosti? Okrem toho vás v budúcom storočí čaká veľká odmena, pretože potom sa nebudete musieť zodpovedať za žiadne zo svojich hriechov. Aký trest si teda zaslúžime, ak aj po získaní takýchto práv ignorujeme svoju spásu?
Vypočuje Pán naše žiadosti, keď sa my sami nešetríme tam, kde je všetko v našej moci?
A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Spasiteľ tu jasne ukazuje našu bezvýznamnosť a rúca pýchu, učí nás, aby sme neopúšťali skutky a svojvoľne sa k nim neponáhľali; takto bude pre nás víťazstvo brilantnejšie a pre diabla bude porážka bolestivejšia. Len čo sme zapojení do boja, musíme stáť odvážne; a ak k tomu nie je žiadna výzva, potom musíme pokojne počkať na čas vykorisťovania, aby sme sa ukázali ako nenamyslení a odvážni. Kristus tu nazýva diabla zlom, prikazuje nám viesť proti nemu nezmieriteľný boj a ukazuje, že taký od prírody nie je. Zlo nezávisí od prírody, ale od slobody. A to, že diabol sa v prvom rade nazýva zlý, je spôsobené tým, aké mimoriadne množstvo zla sa v ňom nachádza, a preto, že bez toho, aby ho niečo od nás urážalo, zvádza proti nám nezmieriteľný boj.
Preto Spasiteľ nepovedal: „Osloboď nás od zlých“, ale od Zlého, a tým nás učí, aby sme sa nikdy nehnevali na svojich blížnych za urážky, ktoré od nich niekedy znášame, ale aby sme všetko svoje nepriateľstvo obrátili proti diablovi ako vinníkovi všetkého zla.
Tým, že nám pripomína nepriateľa, robí nás opatrnejšími a zastavuje všetku našu neopatrnosť, ďalej nás inšpiruje, predstavuje nám kráľa, pod ktorého autoritou bojujeme, a ukazuje, že je mocnejší než všetci: Lebo tvoje je kráľovstvo, moc a sláva naveky. Amen, hovorí Spasiteľ. Takže, ak je Jeho Kráľovstvo, potom by sme sa nemali nikoho báť, pretože nikto Mu neodporuje a nikto sa s Ním nedelí o moc.
Keď Spasiteľ hovorí: Tvoje je Kráľovstvo, ukazuje, že aj náš nepriateľ je podriadený Bohu, hoci sa zjavne stále bráni z Božieho dovolenia. A je spomedzi otrokov, hoci je odsúdený a odmietnutý, a preto sa neodváži zaútočiť na žiadneho z otrokov bez toho, aby predtým nedostal moc zhora. A čo hovorím: ani jeden z otrokov? Neopovážil sa ani zaútočiť na ošípané, kým nezavelil sám Spasiteľ; ani nad stádami oviec a volov, kým nedostal moc zhora.
A silu, hovorí Kristus. Takže, aj keď si bol veľmi slabý, predsa sa musíš odvážiť mať takého Kráľa, ktorý cez teba ľahko vykoná všetky slávne činy. A sláva navždy. Amen.
(Výklad sv. Evanjelistu Matúša).
Výtvory. T. 7. Kniha. 1. Petrohrad, 1901. Dotlač: M., 1993. S. 221-226