Na začiatku matutín vládne v kostole súmrak a všetky lampy sú zhasnuté, okrem tých, ktoré sú pred obrazmi Spasiteľa a Matky Božej. Uprostred ticha zaznie dojímavé čítanie šiesteho žalmu alebo šiestich vybraných žalmov, ktorých pozorné počúvanie zaväzuje Cirkev každého pravoslávneho kresťana ako spásny príklad a učenie pre jeho dušu. A hoci sa toto čítanie začína trojitým zvolaním radostnej piesne anjelov pri narodení Spasiteľa, tieto slová tu ešte nepredstavujú znamenie samotnej udalosti, ale obsahujú iba význam proroctva o Spasiteľovi, ktorý má prísť a ktorého milosťou naplnený zjav ešte musí Boží ľud vykúpiť mnohými utrpeniami! Temnota cirkvi a slová žalmov zobrazujú temné a katastrofálne časy pre Izrael po smrti Jakuba a Jozefa, keď sa ho Egypťania, neznalí pravého Boha, dokonca pokúsili úplne zničiť, hovoriac: V jeho Bohu niet spásy!
a tie duchovné prosby vyvoleného ľudu k Bohu o pomoc, kde vyjadrili silnú nádej v Jeho milosrdenstvo a zvolali: Ty, Pane, si môj príhovor, moja sláva a zodvihni mi hlavu. Toto je obsah prvého prečítaného žalmu. Pán sa však zdráha vyslobodiť svoj ľud z vonkajšieho nebezpečenstva, aby obrátil jeho pohľad k vnútornému nebezpečenstvu: a ním skúšaní ľudia, cítiac ruku trestu zhora, s hrôzou vidia, že duchovné vredy ich hriechov uvalili na nich celú priepasť týchto katastrof, a bojazlivo volajú: Pane! Nekarhaj ma svojim hnevom, ale trestaj ma svojim hnevom! Toto tvorí obsah druhého z čítaných žalmov. Takýto ohnivý výlev pocitov úprimného pokánia, sprevádzaný intenzívnou modlitbou o pomoc, viditeľne a akoby hmatateľne upokojuje Božiu spravodlivosť a Pánovu úkryt nad Izraelom, obmývaným slzami pokánia, a dáva im vysloboditeľa v osobe Mojžiša.
Ľud oslobodený z otroctva, s vďačnou radosťou Bohu, vedomý si činov Jeho všemohúcej ruky, zvolá: Moja duša lipne na Tebe, ale Tvoja pravica ma prijala! Toto obsahuje význam tretieho z čítaných žalmov.
Na konci tohto žalmu kňaz odchádza od oltára pri severných dverách a pri čítaní troch nasledujúcich žalmov stojí pred kráľovskými dverami a ticho sa modlí so stádom. To znázorňuje skutočnosť, že tak ako sa Mojžiš, ako prototyp Krista, modlil k Bohu, aby ho lepšie vymazal z knihy života, aby nezahynul ľud, ktorý mu bol zverený, tak sa teraz Boží služobník, ktorý nám predstavuje posvätný obraz Osloboditeľa našich duší, prihovára pred bránami paláca so svojou modlitbou Kráľa za nás! Čitateľ v tomto čase volá v mene všetkých, ktorí sa modlia: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému! Aleluja, aleluja, aleluja, sláva Ti Bože!
Potom nasleduje pokračovanie šiestich žalmov, ktoré zobrazujú putovanie Izraelitov po púšti.
Keď trpká skúsenosť potvrdila Božiemu ľudu, že vášne a zbabelosť, ktoré ho zotročili po oslobodení od Egypťanov, boli dôvodom ich reptania nielen proti Mojžišovi, ale aj proti samotnému Bohu, a to napriek neustálym znakom, ktoré zjavne dokazovali Božie vedenie v ťažkostiach púštneho pochodu, a že Pán ich teraz kvôli tomu podrobuje ťažkým skúškam, pričom sám seba rozpoznal ako väčšieho ohrozenia a chvenia. padol na svojich bratov, volal k Bohu: Pane, Bože mojej spásy! Prišiel na mňa tvoj hnev, trápilo ma tvoje zastrašovanie! Nech moja modlitba príde pred Teba, nakloň svoje ucho k mojej modlitbe! To vyjadruje význam prečítaného štvrtého žalmu.
Takáto modlitba nemohla zastaviť úderné údery Božej pravdy a nakloniť sa k Pánovej milosti, najmä vytrvalou modlitbou Jeho svätého Mojžiša. Pôvabná útecha čoskoro osvietila duše veriacich a opäť ich presvedčila zázračnými javmi v prítomnosti prozreteľnej pravice Božej nad nimi! V živom vedomí spásonosných požehnaní Izrael zvolal: Dobroreč Pánovi, moja duša, a všetko, čo je vo mne, je Jeho Sväté Meno! To je význam prečítaného piateho žalmu.
Izraeliti, oživení nebeskou útechou a dobrorečením Boha za Jeho milosrdenstvo a štedrosť, sa už blížili k hraniciam zasľúbenej zeme, ale zbabelosť špiónov, ktorá opäť otriasla vierou celého ľudu, ho opäť odstrčila od vytúženého cieľa jeho putovania a opäť naňho priviedla ešte silnejšie skúšky, ktoré ho prinútili pred dlhým koncom triasť sa pred Bohom a oboje pre svoju vinu. Potom, konečne preniknutý vedomím svojej viny a pocitom živého pokánia, sa Boží ľud so synovskou smelosťou začal pýtať Boha na svoje cesty a bol utvrdený vo viere, že Dobrý Duch ho na zemi povedie na správnu mieru – a preto zvolal: Pane! Vypočuj ma vo svojej spravodlivosti a neuvádzaj súd so svojím služobníkom! Povedz mi, Pane, cestu a ja po nej pôjdem, akoby som svoju dušu vzal k Tebe. Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. Tvoj dobrý duch ma povedie do správnej krajiny!
To je význam šiesteho a posledného žalmu, ktorý zároveň znamená koniec dlhotrvajúceho putovania Izraelitov púšťou a ich morálnu pripravenosť vstúpiť do zasľúbenej zeme.
Na konci Šiestich žalmov ide kňaz k oltáru a pred kráľovskými dverami ho vystrieda iný duchovný – diakon – ktorý vo vzťahu k starozákonnej cirkvi zobrazuje nástupníctvo veľkého vodcu Izraelitov Mojžiša – jeho bývalého služobníka Jozuu.
Diakon začína veľkú litániu, v ktorej s prosbou v mene tých, ktorí majú prísť, o všetky požehnania – duchovné i užitočné, vnútorné i vonkajšie – pripomína požehnania, ktoré mali veriaci nájsť v zasľúbenej zemi – vriacu s medom a mliekom.
Potom diakon vyhlási: Boh, Pán, a keď sa nám zjavil, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! To znamená, že tak samotný vstup do zasľúbenej zeme, ako aj jej vlastníctvo boli poznačené opakovanými zjaveniami sa Boha, ktorý zachraňuje svoj ľud, v súlade s tým, že sa k nemu obrátil s pocitom pokánia, viery a nádeje.
Clear tieto slová mnohokrát opakuje v mene všetkých prítomných.
Ďalej sa začína čítanie Kathismy (prerušované krátkymi litániami), zobrazujúce časy sudcov a izraelských kráľov, ktoré sú tiež bohaté na rôzne typy Zjavení Pána. Pri počúvaní týchto kathizmov si nemožno nespomenúť na tú tichú a nevyznačujúcu sa nádherou Božej služby, ktorá sa konala v raných časoch kráľov v kláštore stretnutí alebo táborovom chráme; Tomuto prirovnaniu napomáha tak obsah samotných kathizmov, ako aj ich monotónne čítanie, len občas prerušované krátkymi spevmi Pane zmiluj sa a sláva. Nemôžete sa preniesť do doby, keď Bohom inšpirovaný spevokol žalmov potešil kráľa Saula, ktorý bol skľúčený zo svojej vzdialenosti od Boha, týmito posvätnými hymnami, a keď tento Boží vyvrheľ podroboval Božieho vyvoleného neustálemu prenasledovaniu, ktoré nielenže nepotláčalo vznešené a sväté city v Dávidovej duši milujúcej Boha, ale ešte viac ju očisťovalo zlatom milujúcou dušou!, Ale konečne sa tieto skúšky skončili a Dávid, ktorý bol kedysi vzatý zo stáda, sa stáva kráľom a pastierom Izraela! Končí sa služba vo svätostánku a horlivá túžba sv.
kráľ postaviť chrám hodný Pánovej veľkosti je vykonaný prácou jeho najmúdrejšieho syna Šalamúna. Sláva Boha Izraela, nakoľko mohla byť zjavená v starozákonných časoch, je zjavená v tomto chráme nielen pre Izraelitov, ale pre všetky národy; a nádhera Jeruzalemského chrámu so zvláštnou veľkosťou jeho uctievania mu šíri chvályhodné správy spolu s chválou Boha, ktorá je v ňom chválená!