grécky jazyk
Prepis
ruský jazyk
Κύριε καὶ Δέσποτα τῆς ζωῆς μου, πνεῦμα ἀργίας, περιρεργαείαςαχζιίαςαχιίαςαχιίαςαχιίαςαχιίαςαχιε ἀργολογίας μή μοι δῶς.
Kyrie ke Despota tis zois mu, pneuma argias, periergias, filarchias ke argologias mi mi dos.
Pane a Majster môjho života, nedaj mi ducha nečinnosti, skľúčenosti, žiadostivosti a planých rečí.
Πνεῦμα δὲ σωφροσύνης, ταπεινοφροσύνης, ὑπομονῆς καὶ ἀγάχιρριςο σῷ δούλῳ.
Pneuma de sophrosinis, tapinophrosinis, ipomonis ke agapis harise mi to so dulo.
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.
Ναί, Κύριε Βασιλεῦ, δώρησαί μοι τοῦ ὁρᾶν τὰ ἐμὰ πταίσματα ίσματα μτίσματα μτκδαẶντκδαẶντί τὸν ἀδελφόν μου, ὅτι εὐλογητὸς εἶ, εἰς τοὺς αἰῶνας τῶν αἰών αἰών αἰών ωννώνων
Ne, Kyrie Vasilev, dorise mi tu oran ta ema ptesmata, ke mi katakrinin ton adelfon mu, oti evlogitos i is tus eonas ton eonon.
Hej, Pane, Kráľ, daj mi vidieť moje hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov.
Ἀμήν.
Amine.
Amen.
V gréckom texte modlitby je určitá symetria.
Zaujímavá je rýmovaná zhoda „negatívnych duchov“ v -иас: ἀργίας (argias), περιεργίας (periergias), φιλαρχίας (filarchia) a ἀργοαϻογγ (argias)
Tiež „dobrí duchovia“, ktorých počet pri modlitbe, podobne ako „záporných“ je štyri, tvoria súzvuk v -(in)is: σωφροσύνης (sophrosinis), ταπεινοφροσύνης (tapinophrosinis), ομpomonννν ἀγάπης (agapis).
Tieto súzvuky v prvej a druhej prosbe modlitby zdôrazňujú ich symetriu.
Prvé slovo v zozname hriechov je ἀργία (argia) – lenivosť, lenivosť – doslova znamená lenivosť. Tvorí sa pomocou zápornej predpony ἀ- zo starogréckeho slova ἔργον (ergon) – obchod, práca, práca. A názov druhého hriechu - grécke slovo περιεργία - je utvorené z toho istého slova ἔργον pomocou predpony περι- s významom vyššie, nadmerne. To znamená, že v gréčtine prvé slová doslova znejú ako „nedávajte mi ducha nečinnosti, robiť veľa...
V cirkevnoslovanskom jazyku sa starogrécke slovo ἡ περιεργία (periergia) (περιέργεια a περιεργία) - zvedavosť, zasahovanie do cudzích záležitostí, márnosť prekladá ako skľúčenosť. prečo je to tak? Skromnosť sa totiž môže prejaviť aj ako márnomyseľnosť: človek sa neustále ponáhľa, je stále v komunikácii, zábave, len aby nezostal sám so sebou. To znamená, že človek, ktorý netrpí skľúčenosťou, je človek, ktorý sa zaoberá vnútorným, a človek, ktorý trpí vášňou skľúčenosti, je „vonkajší“ človek, ktorý je rozptýlený.