1. Morská vlna, ktorá ukryla prenasledovateľa dávnych, mučiteľa, spasenú mládež ukryla pod zem: my však ako mladíci spievame Pánovi, lebo sme slávne oslávení.
3. Ty, ktorý si nekontrolovateľne visel celú zem na vodách, keď si videl stvorenie visiace na čele, chvejúce sa hrôzou medzi mnohými, nie si svätý, Pane, ktorý kričíš.
4. Na kríži Habakuk, vidiac Tvoje Božské vyčerpanie, zdesene vykríkol: Odrezal si mocnú moc, ó, Dobrý, spojil si sa s tými v pekle, lebo si všemohúci (Hab 3,14; Mt 12,29).
5. Tvoje Zjavenie, Kriste, ktoré si k nám milosrdne prišiel, Izaiáš, keď uzrel svetlo večera, volal z noci: mŕtvi vstanú a tí, čo sú v ich hroboch, vstanú a všetci, čo sa narodili na zemi, sa budú radovať (Iz 26,18).
6. Narodil som sa, ale nebol som držaný v hrudi veľrýb Jonáš: Za to, že si nosil svoj obraz, ktorý trpel a bol pochovaný, ako z paláca, pred šelmou, pozval si strážcov: tí, ktorí sa správajú márne a falošne, prenechali toto milosrdenstvo prírode. Toho, ktorý v dávnych dobách morskou vlnou zasypal prenasledovateľa a trýzniteľa, deti spaseného samého ukryli pod zem; ale my, ako mladé ženy, budeme spievať Pánovi, lebo bol slávnostne oslávený.
Ty, ktorý si visel celú zem na vodách bez opory, stvorenie, vidiac ťa visieť na Golgote, triasol si sa veľkou hrôzou a kričal: niet svätca okrem teba, Pane.
Habakuk, vidiac Tvoje božské poníženie na kríži, s údivom zvolal: Ty si zastavil, ó, dobrý, nadvládu mocných, zjednotil si sa s tými v pekle ako všemohúci.
Izaiáš, vidiac večerné svetlo Tvojej teofánie, ó, Kriste, ktorý si bol pre nás milosrdný, v noci prebudený, zvolal: mŕtvi vstanú a tí v hroboch vstanú a všetci, čo žijú na zemi, sa budú radovať.
Jonáš bol pohltený, no útroby veľryby ho nezadržali; lebo predpodobňujúc Teba, Kriste, ktorý si trpel a bol vydaný na pochovanie, vyšiel zo šelmy ako z paláca a zvolal na strážcov Tvojho hrobu: držiac sa márnych a falošných vecí, stratil si samotné milosrdenstvo.
7. Neopísateľný zázrak: v jaskyni vyslobodil ctihodných mladíkov z plameňov, v hrobe sú mŕtvi, bez života, spievajú za našu spásu: Bože, vysloboditeľ, požehnaný si.
8. Zľakni sa od strachu, nebo, a nech sa pohnú základy zeme: hľa, mŕtvi sa počítajú medzi živých a maličkých sa čudne prijímajú do hrobu: Dobrorečte Jeho deťom, spievajte kňazom, vyvyšujte ľud na všetky veky.
9. Neplač nado mnou, Matka, vidiac v hrobe, ktorý si vo svojom lone bez Semena počala Syna, lebo vstanem a budem oslávený a budem slávou bez prestania vyvyšovať ako Boh, zvelebovať Ťa vierou a láskou.