Výklady žalmu 40:
Na záver žalm Dávidovi.
Blahoslavený chudobný a biedny; v deň ukrutnosti ho Pán vyslobodí. Nech ho Pán zachová a nech žije a nech ho požehná na zemi a nevydá ho do rúk jeho nepriateľov. Nech mu Pán pomáha na lôžku jeho choroby: všetky jeho lži ste premenili na jeho chorobu. Az reh: Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, lebo som zhrešil. Moji nepriatelia sa proti mne rozhodli zle: kedy zomrie a zahynie jeho meno? A keď vošiel, videl, že nadarmo hovorí svoje srdce, nazbieral si neprávosť a vyšiel a hovoril svoje srdce. Všetci moji nepriatelia šepkajú proti mne a zmýšľajú o mne zle. Vložil si na mňa slovo nezákonnosti: jedlo a spánok ťa nespôsobia vstať? Lebo muž môjho pokoja, v ktorého som sa nadejal, jedák môjho chleba, privedie na mňa úraz. Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou a pozdvihni ma a odplať im. V tomto poznaní, pretože si ma chcel, pretože môj nepriateľ sa nebude zo mňa radovať. Pre moju láskavosť si ma prijal a postavil pred seba naveky. Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela od vekov až na veky, buď, buď!
Въ коне́цъ, ѱало́мъ дв҃дꙋ, Бл҃же́нъ разꙋмѣва́ѧй на ни́ща и҆ ᲂу҆бо́га, въ де́нь лю́тъ и҆зба́витъ є҆го̀ гдⷭ҇ь. Гдⷭ҇ь да сохрани́тъ є҆го̀ и҆ живи́тъ є҆го̀, и҆ да ᲂу҆бл҃жи́тъ є҆го̀ на землѝ и҆ да не преда́стъ є҆гѡ̀ въ рꙋ́ки врагѡ́въ є҆гѡ̀. Гдⷭ҇ь да помо́жетъ є҆мꙋ̀ на ѻ҆дрѣ̀ болѣ́зни є҆гѡ̀: всѐ ло́же є҆гѡ̀ ѡ҆брати́лъ є҆сѝ въ болѣ̑зни є҆гѡ̀. А҆́зъ рѣ́хъ: гдⷭ҇и, поми́лꙋй мѧ̀, и҆сцѣлѝ дꙋ́шꙋ мою̀, ꙗ҆́кѡ согрѣши́хъ тѝ. Вразѝ моѝ рѣ́ша мнѣ̀ ѕла̑ѧ: когда̀ ᲂу҆́мретъ, и҆ поги́бнетъ и҆́мѧ є҆гѡ̀; И҆ вхожда́ше ви́дѣти, всꙋ́е глаго́лаше се́рдце є҆гѡ̀: собра̀ беззако́нїе себѣ̀, и҆схожда́ше во́нъ и҆ глаго́лаше вкꙋ́пѣ. На мѧ̀ шепта́хꙋ всѝ вразѝ моѝ, на мѧ̀ помышлѧ́хꙋ ѕла̑ѧ мнѣ̀. Сло́во законопрестꙋ́пное возложи́ша на мѧ̀: є҆да̀ спѧ́й не приложи́тъ воскреснꙋ́ти; И҆́бо человѣ́къ ми́ра моегѡ̀, на него́же ᲂу҆пова́хъ, ꙗ҆ды́й хлѣ́бы моѧ̑, возвели́чи на мѧ̀ запина́нїе. Ты́ же, гдⷭ҇и, поми́лꙋй мѧ̀ и҆ возста́ви мѧ̀, и҆ возда́мъ и҆̀мъ. Въ се́мъ позна́хъ, ꙗ҆́кѡ восхотѣ́лъ мѧ̀ є҆сѝ, ꙗ҆́кѡ не возра́дꙋетсѧ вра́гъ мо́й ѡ҆ мнѣ̀. Мене́ же за неѕло́бїе прїѧ́лъ, и҆ ᲂу҆тверди́лъ мѧ̀ є҆сѝ пред̾ тобо́ю въ вѣ́къ. Блгⷭ҇ве́нъ гдⷭ҇ь бг҃ъ і҆и҃левъ ѿ вѣ́ка и҆ до вѣ́ка: бꙋ́ди, бꙋ́ди.
At the end, woe to him who understands not in his hunger and thirst, on the day of wrath he shall be saved by the Lord. The Lord may preserve him and make him live, and bless him upon earth and deliver him from the hands of his enemies. The Lord may help him in his sickness: all his bed has turned into his sickness. I said: Where art Thou, O Lord? Have mercy on me, heal my soul, for I have sinned against Thee. At once Thy words came to me: When he dies and is cut off; And entering in He saw, His heart was full of lawlessness, went out and spoke together. All at once they whispered to me, all at once their thoughts troubled me. They laid a sinful word upon me: Food for sleep did not bring resurrection; For the man of my people, on whom I relied, gave me bread for stumbling. Thou, O Lord, have mercy on me and raise me up, and I will repay them. In this I knew, for Thou wouldest not be glad at my destruction. But Thou tookst me with kindness for nothing, and didst establish me before Thee forever: Blessed is the Lord God of Israel from age to age: Be, be.