Výklady žalmu 34:
Žalm pre Dávida.
Súď, Pane, tých, čo ma urážajú, premáhaj tých, čo so mnou bojujú. Vezmi zbraň a štít a vstaň mi na pomoc. Vezmi meč a uväzni tých, čo ma prenasledujú. Slová mojej duše: Ja som tvoja spása. Nech sa hanbia a hanbia tí, čo hľadajú moju dušu, nech sa obrátia a hanbia tí, čo si o mne myslia zle. Nech sú ako prach pred vetrom a anjel Pánov, ktorý ich uráža. Nech je ich cesta tmavá a plazivá a anjel Pánov ich ženie, lebo márne som skrýval zničenie svojej siete, márne hanobím svoju dušu. Nech príde k nemu sieť, ktorú nepozná, a nech ho objíme skrytá pasca a nech spadne do siete. Moja duša sa bude radovať v Pánovi, bude sa radovať z Jeho spásy. Všetky moje kosti volajú: Pane, Pane, kto je ako ty? Vysloboď chudobných z rúk tých, ktorí ho posilňujú, a chudobných a úbohých z rúk tých, čo ho drancujú. Postavil som sa ako svedok nespravodlivosti, aj keď som to nevedel, spýtal som sa ma. Zlého som odmenil dobrým vozíkom a zúfalstvom svojej duše. Ale keď mi bola zima, obliekol som si vrecovinu a pokoril som svoju dušu pôstom a moja modlitba sa vrátila do môjho lona. Keď sa páčime blížnemu, ako bratovi, pokorujeme sa ako plačúci a nariekajúci. A radovala sa zo mňa a zhromaždila sa: zbierala svoje rany proti mne, a nevedela, bola rozdelená a nedotklo sa jej. Pokúšajte ma, napodobňujte ma napodobňovaním, brúste si na mňa zuby. Pane, kedy uvidíš? Chráň moju dušu pred ich bezbožnosťou, pred levom môjho jednorodeného. Vyznám sa Ti v kostole medzi mnohými, medzi ťažkými ľuďmi Ťa budem chváliť. Nech sa nado mnou neradujú tí, ktorí sú so mnou nespravodlivo nepriateľskí, tí, čo ma nenávidia a ktorí mnou pohŕdajú. Lebo mám pokojné slová a myšlienky lichotenia proti hnevu. Rozšíril si na mňa ústa a rozhodol si sa: dobre, dobre, vidíš našimi očami. Ty si to videl, Pane, ale nemlč. Pane, neopúšťaj ma. Vstaň, Pane, a prines môj súd, môj Bože a môj Pán, na moju zem. Súď, Pane, podľa svojej spravodlivosti, Pane, môj Bože, a nech sa nado mnou neradujú. Nech neplačú vo svojich srdciach: dobrota, dobrota našich duší; nech neplačú: jeho požieraním. Nech sú zahanbení a zahanbení tí, čo sa radujú z môjho zlého, a tí, čo hovoria proti mne, nech sú oblečení hanbou a hanbou. Nech sa radujú a radujú tí, ktorí túžia po mojej spravodlivosti, a nech hovoria: „Pochválený buď Pán, ktorí túžia po pokoji pre svojho služobníka. A môj jazyk sa bude celý deň učiť tvojej spravodlivosti, tvojej chvále.
Сꙋдѝ, гдⷭ҇и, ѡ҆би́дѧщыѧ мѧ̀, поборѝ борю́щыѧ мѧ̀. Прїимѝ ѻ҆рꙋ́жїе и҆ щи́тъ и҆ воста́ни въ по́мощь мою̀: и҆зсꙋ́ни ме́чь и҆ заключѝ сопроти́въ гонѧ́щихъ мѧ̀: рцы̀ дꙋшѝ мое́й: спⷭ҇нїе твоѐ є҆́смь а҆́зъ. Да постыдѧ́тсѧ и҆ посра́мѧтсѧ и҆́щꙋщїи дꙋ́шꙋ мою̀, да возвратѧ́тсѧ вспѧ́ть и҆ постыдѧ́тсѧ мы́слѧщїи мѝ ѕла̑ѧ. Да бꙋ́дꙋтъ ꙗ҆́кѡ пра́хъ пред̾ лице́мъ вѣ́тра, и҆ а҆́гг҃лъ гдⷭ҇ень ѡ҆скорблѧ́ѧ и҆̀хъ: да бꙋ́детъ пꙋ́ть и҆́хъ тьма̀ и҆ по́лзокъ, и҆ а҆́гг҃лъ гдⷭ҇ень погонѧ́ѧй и҆̀хъ: ꙗ҆́кѡ тꙋ́не скры́ша мѝ па́гꙋбꙋ сѣ́ти своеѧ̀, всꙋ́е поноси́ша дꙋшѝ мое́й. Да прїи́детъ є҆мꙋ̀ сѣ́ть, ю҆́же не вѣ́сть, и҆ лови́тва, ю҆́же скры̀, да ѡ҆бы́метъ и҆̀, и҆ въ сѣ́ть да впаде́тъ въ ню̀. Дꙋша́ же моѧ̀ возра́дꙋетсѧ ѡ҆ гдⷭ҇ѣ, возвесели́тсѧ ѡ҆ спⷭ҇нїи є҆гѡ̀. Всѧ̑ кѡ́сти моѧ̑ рекꙋ́тъ: гдⷭ҇и, гдⷭ҇и, кто̀ подо́бенъ тебѣ̀; и҆збавлѧ́ѧй ни́ща и҆з̾ рꙋкѝ крѣ́пльшихъ є҆гѡ̀, и҆ ни́ща, и҆ ᲂу҆бо́га ѿ расхища́ющихъ є҆го̀. Воста́вше на мѧ̀ свидѣ́телє непра́веднїи, ꙗ҆̀же не вѣ́дѧхъ, вопроша́хꙋ мѧ̀. Возда́ша мѝ лꙋка̑ваѧ воз̾ бл҃га̑ѧ, и҆ безча́дїе дꙋшѝ мое́й. А҆́зъ же, внегда̀ ѻ҆нѝ стꙋжа́хꙋ мѝ, ѡ҆блача́хсѧ во вре́тище и҆ смирѧ́хъ посто́мъ дꙋ́шꙋ мою̀, и҆ моли́тва моѧ̀ въ нѣ́дро моѐ возврати́тсѧ. Ꙗ҆́кѡ бли́жнемꙋ, ꙗ҆́кѡ бра́тꙋ на́шемꙋ, та́кѡ ᲂу҆гожда́хъ: ꙗ҆́кѡ пла́чѧ и҆ сѣ́тꙋѧ, та́кѡ смирѧ́хсѧ. И҆ на мѧ̀ возвесели́шасѧ и҆ собра́шасѧ: собра́шасѧ на мѧ̀ ра̑ны, и҆ не позна́хъ: раздѣли́шасѧ, и҆ не ᲂу҆мили́шасѧ. И҆скꙋси́ша мѧ̀, подражни́ша мѧ̀ подражне́нїемъ, поскрежета́ша на мѧ̀ зꙋбы̀ свои́ми. Гдⷭ҇и, когда̀ ᲂу҆́зриши; ᲂу҆стро́й дꙋ́шꙋ мою̀ ѿ ѕлодѣ́йства и҆́хъ, ѿ лє́въ є҆диноро́днꙋю мою̀. И҆сповѣ́мсѧ тебѣ̀ въ цр҃кви мно́зѣ, въ лю́дехъ тѧ́жцѣхъ восхвалю́ тѧ. Да не возра́дꙋютсѧ ѡ҆ мнѣ̀ враждꙋ́ющїи мѝ непра́веднѡ, ненави́дѧщїи мѧ̀ тꙋ́не и҆ помиза́ющїи ѻ҆чи́ма: ꙗ҆́кѡ мнѣ̀ ᲂу҆́бѡ ми̑рнаѧ глаго́лахꙋ, и҆ на гнѣ́въ лє́сти помышлѧ́хꙋ. Разшири́ша на мѧ̀ ᲂу҆ста̀ своѧ̑, рѣ́ша: бла́гоже, бла́гоже, ви́дѣша ѻ҆́чи на́ши. Ви́дѣлъ є҆сѝ, гдⷭ҇и, да не премолчи́ши: гдⷭ҇и, не ѿстꙋпѝ ѿ менє̀. Воста́ни, гдⷭ҇и, и҆ вонмѝ сꙋдꙋ̀ моемꙋ̀, бж҃е мо́й и҆ гдⷭ҇и мо́й, на прю̀ мою̀. Сꙋди́ ми, гдⷭ҇и, по пра́вдѣ твое́й, гдⷭ҇и бж҃е мо́й, и҆ да не возра́дꙋютсѧ ѡ҆ мнѣ̀. Да не рекꙋ́тъ въ сердца́хъ свои́хъ: бла́гоже, бла́гоже дꙋшѝ на́шей: нижѐ да рекꙋ́тъ: пожро́хомъ є҆го̀. Да постыдѧ́тсѧ и҆ посра́мѧтсѧ вкꙋ́пѣ ра́дꙋющїисѧ ѕлѡ́мъ мои̑мъ: да ѡ҆блекꙋ́тсѧ въ стꙋ́дъ и҆ сра́мъ велерѣ́чꙋющїи на мѧ̀. Да возра́дꙋютсѧ и҆ возвеселѧ́тсѧ хотѧ́щїи пра́вды моеѧ̀: и҆ да рекꙋ́тъ вы́нꙋ, да возвели́читсѧ гдⷭ҇ь, хотѧ́щїи ми́ра рабꙋ̀ є҆гѡ̀. И҆ ѧ҆зы́къ мо́й поꙋчи́тсѧ пра́вдѣ твое́й, ве́сь де́нь хвалѣ̀ твое́й.
Súd, Pane, obráňajúceho ma, poruš všetkých, ktorí ma hľadajú. Prijmi štít a meč a vstúp na pomoc mne: vytrhni meč a uzavri proti tým, ktorí ma prenasledujú: povedz duši mojej: Pokoj tvoj je ja. Nech sa zahanbia a zčervenajú hľadajúci dušu moju, nech sa vrátia späť a zahanbia sa tým, ktorí mi zlé myslia. Nech budú ako prach pred tvárou vetra, a anjel Pán, ktorý ich potrestá: nech bude cesta ich temná a plazivá, a anjel Pán, ktorý ich prenasleduje: ako keď skryli mi zádrhu svoju, všetko prehádžali duši mojej. Nech príde k nemu sieť, ktorú nevedel, a lovička, ktorú skryl, nech ju zachytí a v sieť vpadne do nej. Duša moja sa však raduje o Pane, veselí sa o pokoji jeho. Všetky moje sily budú hovoriť: Pane, Pane, kto je podobný tebe; oslobodzujúci chudobného z ruky silnejších, a chudobného, a božieho od tých, ktorí ho rozkrájajú. Vstali proti mne svetelia neprávych, ktorí nevedel, pýtali sa mňa. Dali mi lúč a zlé slová, a bezútôžnosť duše mojej. Ja však, keď ich zasahovali, obliekol som sa do smútku a pokoril som dušu moju v modlitve, ktorá sa vrátila do môjho života. Ako bratovi, ako bližnému, tak som čakal: ako pláč a súženie, tak som pokoril. A na mňa sa veselili a zhromaždili sa: zhromaždili sa proti mne, a neznal som: rozdelili sa a nezľúbili. Skúšali ma, podobovali sa mi podobenstvom, zasyčali na mňa zubami. Pane, keď budeš hľadieť; zosilni dušu moju od zlých a od lva jedinorodého mojho. A poviem ti v krajine mnohých, v ľudoch tých, ktorí sú tiažkí, chválim ťa. Nech sa neveselia nad mňa nepriatelia moji neprávni, nenávidiaci ma vždy a hľadajúci očami: akož mi bolo milé, hovorili, a na hnev lživé mysleli. Rozšírili na mňa ústa svoje, hovorili: "Dobrý, dobrý, videli naše oči." Videl si, Pane, nech nezmlčíš: Pane, neodstúp od mňa. Vstúp, Pane, a vstúp na súd mňa, Bože môj a Pane môj, na moju pravdu. Súdi ma, Pane, podľa pravdy tvojej, Pane Bože môj, a nech sa neveselia nad mňa. Nech nehovoria v srdciach svojich: "Dobrý, dobrý duši našej: nech nehovoria: "Zničili sme ho." Nech sa zahanbia a zčervenajú spolu veselí sa zlým mojím: nech oblieknu v sťažnosť a hanbu tým, ktorí sa veselia nad mňa. Nech sa veselia a veselí sa tým, ktorí hľadajú moju pravdu: a nech hovoria: "Výhľad, nech sa vysloví Pán, ktorí hľadajú mieru služobníka jeho." A jazyk môj sa naučí tvojej pravdy, celý deň chvála tvoja.