Druhá časť liturgie sa nazýva liturgia katechumenov, pretože v dávnych dobách počas jej slávenia smeli byť v predsieni kostola katechumeni a kajúcnici, neveriaci a dokonca aj pohania.
Táto časť liturgie sa začína oslavou kráľovstva Najsvätejšej Trojice:
Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Ducha Svätého, teraz i vždycky i na veky vekov.
Potom sa recitujú veľké alebo pokojné litánie. Po litániách sa spievajú piesne, ktoré hovoria o najväčšom Božom milosrdenstve – o vtelení Božieho Syna. Tieto piesne sa nazývajú antifóny, pretože ich spievajú striedavo dva zbory. V nedeľu sa spievajú žalmy 102 a 145.
Antifóna 1 (Ž 102).
Dobrorečte Pánovi, moja duša a všetko, čo je vo mne, Jeho sväté meno. Dobroreč, duša moja, Pána a nezabudni na všetky Jeho odmeny: Ten, ktorý očisťuje všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje neduhy, ktorý vyslobodzuje tvoje brucho od skazy, ktorý ťa korunuje milosrdenstvom a štedrosťou, ktorý plní tvoje dobré túžby. Pán je štedrý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosrdenstve.
Antifóna 2 (Ž 145).
Chváľte Pána, duša moja, oslavovať budem Pána vo svojom živote, budem spievať svojmu Bohu, aký som.
K druhej antifóne sa pripája pieseň na počesť vteleného Božieho Syna:
Jednorodený Syn a Slovo Božie, nesmrteľné a určené pre našu spásu, aby sme sa vtelili od Presvätej Bohorodičky a Večnej Panny Márie, nemenne sa stal človekom, ukrižovaný, Kriste Bože, smrťou pošliapajúci smrť, jediný z Najsvätejšej Trojice, oslávený Otcovi a Duchu Svätému, zachráň nás.
Namiesto tretej antifóny sa spievajú blahoslavení, teda deväť blahoslavenstiev v Reči na vrchu Ježiša Krista (Mt 5, 3-12).
Blahoslavenstvá
Blahoslavení chudobní duchom, lebo im patrí nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni zdedia zem. Blahoslavení, ktorí hladujú a žíznia po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdenstva, lebo bude milosrdenstvo. Blahoslavení, ktorí sú čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo títo sa budú volať Božími synmi. Blahoslavene vyžeň pravdu kvôli nim, lebo oni sú kráľovstvo nebeské. Blahoslavení, keď vás budú hanobiť a opovrhovať vami a hovoriť proti vám všelijaké zlé veci a klamať pre mňa. Radujte sa a jasajte, lebo vaša odmena je v nebi hojná. Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení, ktorí smútia, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni zdedia zem. Blahoslavení, ktorí hladujú a žíznia po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dostanú milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tvorcovia pokoja; lebo sa budú volať synmi Božími. Blahoslavení, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú haniť a prenasledovať a vo všetkom nespravodlivo ohovárať kvôli Mne.
Radujte sa a jasajte, lebo veľká je vaša odmena v nebi.
Po antifónach je malý vchod s evanjeliom, ktorý znamená zjavenie sa Ježiša Krista, aby kázal. Po otvorení kráľovských dverí diakon (ak nejaké sú) v sprievode kňaza nesie cez severné dvere oltárne evanjelium, pred ktorým stojí sviec so zapálenou sviecou, a zastavujúc sa pred kráľovskými dverami, vyhlasuje:
Múdrosť! Prepáčte!
Prítomní, vidiac v prenesenom evanjeliu, akoby sa sám Ježiš Kristus zjavil vo svete, aby kázal, ho uctievajú a spievajú slávnostnú pieseň:
Poďte, klaňajme sa a padnime pred Kristom. Zachráň nás, Syn Boží, vstal z mŕtvych (alebo: podivuhodný vo svätých, alebo: skrze modlitby Matky Božej), spievajúc Ti: aleluja.
Potom sa spieva sviatočný tropár a kondák, ktorých spev končí kňaz zvolaním:
Lebo si svätý, Bože náš, a slávu ti posielame, Otcu i Synu i Duchu Svätému, teraz i vždycky.
Zbor odpovedá spevom Trisagion, teda anjelskej piesne:
Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
V dňoch Narodenia Krista, Krstu Pána, Lazára a Pašijovej soboty, Veľkonočného týždňa a Najsvätejšej Trojice sa namiesto trisagionu spieva:
Elitsy bola pokrstená v Krista, oblečená do Krista. Aleluja.
To znamená: „Vy, ktorí ste boli pokrstení v Krista, ste si obliekli Kristovu svätosť a stali ste sa Božími synmi“ (Gal. 3:26-27).
Táto náhrada vznikla tak, že v staroveku v týchto dňoch katechumeni prijímali sviatosť krstu.
Na konci Trisagionu sa číta Apoštol, teda časť z apoštolských listov, a potom sa číta evanjelium.
Po vypočutí Božieho slova sa prítomní modlia za všetkých členov Cirkvi, živých i mŕtvych, slovami osobitnej litánie.
Potom sa vyslovia litánie o katechumenoch, aby ich Pán oznámil slovom pravdy; — zjavil im evanjelium pravdy; — pripojil ich k svojej Cirkvi; - spasil, zmiloval sa, prihováral sa a zachoval ich svojou milosťou.
Akoby kňaz vysvetľoval význam tejto modlitby, končí ju zvolaním:
Áno, a s nami oslavujú Tvoje najčestnejšie a najveľkolepejšie meno, Otca i Syna i Ducha Svätého, teraz i vždycky i na veky vekov.
Na konci modlitieb za katechumenov katechumeni opúšťajú chrám, čo im kňaz pripomína slovami:
Elitsy of oznámenia, ísť von.
V dávnych dobách pri tomto zvolaní prijali katechumeni požehnanie od hlavy cirkvi a opustili cirkev.