Po prijímaní veriacich položí kňaz svätý kalich na prestol a vloží doň časti odobraté z prosfory na pamiatku svätých, živých i mŕtvych, so slovami:
Zmy, Pane, hriechy tých, ktorí sú tu spomenutí svojou čestnou krvou, modlitbami svojich svätých.
Pamätaj, pravoslávny kresťan, že keď kňaz vloží do kalicha čiastočky odobraté z prosfory, ktorú si priniesol pre svojich živých a mŕtvych príbuzných, modlí sa k Bohu, aby Pán „zmyl hriechy tých, na ktorých si spomenuli svojou čestnou krvou“ a aby sa tak všetci členovia Cirkvi, živí i mŕtvi, zjednotili s Kristom ako hlavou Cirkvi.
Po umiestnení svätých darov na trón sa kňaz obráti k ľudu a požehná ho slovami:
Zachráň, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo!
Prichádzajúci veriaci, vedomí si získaných výhod, spievajú:
Videli sme pravé svetlo, prijali sme Nebeského Ducha, našli sme pravú vieru, uctievame nerozlučnú Trojicu: lebo ona nás spasila.
Na konci tejto piesne sa kňaz, ktorý posypal sväté dary a povedal si: „Požehnaný je náš Boh“, poslednýkrát zjaví ľudu so svätým kalichom a vyhlási:
Vždy, teraz a navždy a na veky vekov.
Veriaci, uctievajúci Sväté dary až po zem, prinesení k oltáru, ako keby Spasiteľ vystupoval do neba, spievajú:
Nech sú naše pery naplnené Tvojou chválou, Pane, lebo spievame Tvoju slávu, lebo si nás urobil hodnými mať účasť na Tvojich svätých, Božských, nesmrteľných a životodarných tajomstvách: zachovaj nás vo svojej svätosti a celý deň sa učte Tvojej spravodlivosti. Aleluja.
Po položení svätých darov na oltár duchovný (ak nejaký diakon existuje) krátkou litániou vyzve prítomných, aby poďakovali za prijímanie svätých tajomstiev a povedal:
Odpusť nám, že sme prijali Božské, sväté, najčistejšie, nesmrteľné, nebeské a životodarné, hrozné Kristove tajomstvá; patrične ďakujeme Pánovi.
Kňaz ukončí litánie zvolaním:
Lebo ty si naše posvätenie a my ti posielame slávu, Otcu i Synu i Duchu Svätému, teraz i vždycky i na veky vekov.
Potom kňaz slovami: „Odíďme v pokoji“ dáva prítomným povolenie opustiť chrám. Spevácky zbor v mene prítomných vyjadruje túžbu opustiť chrám „v mene Pánovom“, teda s Božím požehnaním. Kňaz ide za kazateľnicu a hovorí za kazateľňou takzvanú modlitbu:
Požehnaj tých, ktorí Ťa žehnajú, Pane, a posväcuj tých, ktorí v Teba dôverujú, zachráň Tvoj ľud a žehnaj Tvoje dedičstvo, zachovaj naplnenie Tvojej Cirkvi, posväť tých, ktorí milujú nádheru Tvojho domu: Ty ich oslavuj svojou Božskou mocou a neopúšťaj nás, ktorí v Teba dôverujeme. Daj pokoj svojmu svetu, svojim kostolom, kňazovi, najzbožnejšiemu, najautokratickejšiemu, nášmu veľkému panovníkovi, cisárovi Nikolajovi Alexandrovičovi celého Ruska, svojej armáde a celému svojmu ľudu. Lebo každý dar je dobrý a každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Teba, Otca svetiel, a Tebe posielame slávu, vďakyvzdanie a uctievanie Otcovi i Synovi i Duchu Svätému, teraz i vždycky i na veky vekov.
Liturgia sa končí zvyčajným prepustením.