Na lôžku choroby, zranený smrteľnou ranou,/ ako si niekedy vstal, ó, Spasiteľ, svokra Petrova,/ a zoslabnutý na lôžku nositeľa,/ dodnes, ó, Milostivý, navštevuj a uzdrav utrápeného:/ Veď ty sám znášaš neduhy a choroby našej rasy, // a všetci si najmocnejší, lebo Ty si najmilosrdnejší.
* * *