Keď si opustil svoju pozemskú dôstojnosť, / zdedil si kráľovstvo nebeské, / ozdobil si svoje nehynúce koruny kvapkami krvi, ako úžasný kameň, / a priviedol ťa ku Kristovi, si katedrálnym nositeľom vášní./ s tvárami anjelov vo večernom svetle/ našiel si nikdy nezapadajúceho, ktorý s ním strateluje, / svätý s tými, ktorí s ním stáli, / svätý. // nech spasí naše duše.