Čo máme chápať v modlitbe Otčenáš pod názvom naše dlhy?
Naše hriechy.
Prečo sa hriechy nazývajú dlhy?
Pretože my, tak ako sme všetko dostali od Boha, musíme Bohu všetko odovzdať, teda všetko podriadiť Jeho vôli a zákonu: ak to neurobíme, zostávame dlžníkmi Jeho spravodlivosti.
A kto sú naši dlžníci?
Ľudia, ktorí nám nedali to, čo mali dať podľa Božieho zákona – napríklad neprejavili lásku, ale nepriateľstvo.
Ako môžeme pri Božej spravodlivosti dúfať, že nám budú odpustené dlhy?
Na príhovor Ježiša Krista.
Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých (1 Tim 2,5-6).
Čo sa stane, ak budeme prosiť Boha o odpustenie svojich hriechov, ale my sami druhým neodpustíme?
Nedočkáme sa ani odpustenia.
Ak ľuďom odpustíte ich hriechy, potom vám odpustí aj váš nebeský Otec, a ak vy neodpustíte ľuďom ich hriechy, váš Otec vám neodpustí vaše hriechy (Matúš 6:14-15).
Prečo nám Boh neodpúšťa, keď my neodpúšťame iným?
Pretože tým sa stávame zlými, a tým zo seba odstraňujeme Božiu dobrotu a milosrdenstvo.
Akú povahu teda vyžadujú slová modlitby Otčenáš od tých, ktorí sa modlia: „A my odpúšťame svojim vinníkom?
Absolútne vyžadujú, aby ten, kto sa modlí, nemal žiadne nepriateľstvo ani hnev, ale aby mal pokoj a lásku s každým. Ak teda prinášaš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď najprv a zmier sa so svojím bratom a potom príď a obetuj svoj dar (Matúš 5:23-24).
Ale čo mám robiť, ak sa ten, kto má niečo proti mne, čoskoro nenájde, alebo sa ukáže, že nie je ochotný sa zmieriť?
V tomto prípade sa s ním stačí zmieriť v srdci, pred očami Vševidiaceho Boha.
Ak je to možné, majte pokoj so všetkými ľuďmi (Rim 12:18).